Stretnutie ako obvykle sa dá hodnotiť ako príjemné, len taká drobnosť okrem presolenej držkovej (úsmev):
Chvíľu som sa cítil veľmi trápne a až zahanbene a to keď prebiehal príhovor hostí za predsedníckym stolom a prítomní v sále sa veselo prekrikovali ďalej v „družnom“ rozhovore ako keby neregistrovali fakt, že ten príhovor patrí im. Nuž čo už, my starší akosi strácame cit pre danú sitáciu, zrejme to už lepšie nebude, len otázka potom znie, čo si pomysleli rečníci-neamatéri o nás. Skúsme sa nad tým zamyslieť.
