Ahoj dakujem za uzitocne rady to s tym rebrickom ma tiez laka len nejak neviem ako vhodne vyriesit jeho zavedenie do bytu ako som pisal byvam na samom vrchu a tym padom by musel ist najprv rovno dole a potom ho zohnut o 90 stupon a nejak dostat do bytu ale zatial si s tym neviem rady. Riesil uz niekto podobny problem z rebrickom?? ak ano tak ak moze nech sapodely o skusenosti budem moc vdacny. mozno keby som ho spravil z pevneho dratu a nie lanka vtedy by sa to mohlo snad podarit….
Windomka
-
ÚčastníkOdpovedať
Lukas, mal by si zabudnut na anteny s „rebrickom“….., mam viac priatelov, ktori tiez mali problemy s „rebrickom“, existuje dost anten bez rebricka a myslim, ze urcite nieco najdes. Pokial by si potreboval pomoc v dokumentacii, tak mi napis na moj email,ktory asi/este mas. Dudfam, ze si na mna pamatas, boli sme uz v kontakte…
vy 73 a vsetko dobre.
IvanÚčastníkOdpovedaťLukas, pozrel som si na predosle prispevky a bolo toho vela.
Inac FD-4 s balunom 1:6 a fuzami pre 15m a WARC pasma pouzivam uz asi 15 rokov bez ziadnych problemov. Balun nie je problem navinut a tiez tie „fuzy“, ktore mam z DL dokumentacie urobia z FD4 antenu na 80m az 10m so vsetkymi pasmami a s SWR velmi dobrym vsade…
Tak dopocutia.
IvanNávštevníkNávštevníkOdpovedaťAhoj dost sa tu popisalo o napajani rebrickom su nan kladne ale aj zaporne nazori a tak sa pytam co je lepsie rebricek alebo koax? viem ze kazdy bude mat asi iny nazor podla svojich vlastnych skusenosti. Vyhoda koaxu je ze by (teoreticky) sam nemal vyzarovat a tym by sa mali stratit problemi s rusenim aj ked niekedy je opak pravdou. Rebricek je zase vyhodny ked mame ATU zo symetrickym vystupom tym padom mozeme napr. polvlny dipol napajat priamo rebrickom bez balunu 1:1 alebo windomku bez balunu 6:1 a ziskame tak dobru antenu alebo ako je zname tak dipol napajany rebrickom je viac pasmovou antenou. Ako to teda je? koax alebo rebricek? ake mate vy skusenosti s tymito napajacmi?
ÚčastníkOdpovedaťNevím, ale pocitem tam kde vedu vedení po střeše a jiných překážkách je žebříček nevhodný, protože je ovlivňován. Pokud naopak je dostatečný prostor pro žebříček ve volném prostoru, tak je naopak velice výhodný jako vedení vícepásmové antény, transformační člen apod. http://www.c-a-v.com/tld/tld.html
zkuste si dosadit a uvidíte. Stejně tak FD4 pokud bude nízko nad zemí, impedance bude nižší a stačí balun 1:4. PavelNávštevníkNávštevníkOdpovedaťTA harmoniocka OCF antena je pouzitelna vo vsetkych formach, ci uz z jednodrtovym, rebrickovym, dvojlinkovym, stvorlinkovym, alebo koax= balun napajacom..
problem je, ze ak ma spravne pracovat, treba s nou trocha laborovat, ponajlepsie sa drzat rozmerov FD8 a prisposobit balun podla vysky nad zemou, pretoze zmenou vysky sa meni aj impedancia v napajacom bode a navyse vplyvom okolitych predmetov sa meni, alebo lepsie posuva bod napajania, citelne je to najma na spodnych pasmach ( u FD 8 80m a 40m)
Kazdopadne ta antena funguje, je to otazka postupu a skusenosti.
Ked som si prvy krat staval OCF antenu, tak som strihol dlzku podla navodu, pripojil balun a koax a moc to nefungovalo.
Avsak poostupom casu som zistil, ze opakovanim a uvahou sa data antena postavat aj velmi lacno, treba vsak laborovat aby chodila KOMPROMISNE na vsetkych pasmach (FD8) alebo aby ladila a aj chodila bez ATU z dobrym prisposobenim uplne vsade je nutne velmi laborovat a velmi dlho.. ( obv. nikolko dni)
zakladom uspechu je najst miesto a tiez vhodne uchytavacie body, zalomenim a upravami tvaru dlhych ramien je probem pri ladeni, ktory sa da riesit posunutim napajacieho bodu, co sa lahko napise, ale velmi tazko realizuje.
pokial dokazeme merat ziarovkami, alebo termokrizovym A-metrami prud tecuci za napajacim bodom, uspech je isty, pretoze sa nam obv. podari najst kompromisny bod pre pripojenie napajaca, pre vsetky pasma z rel. dobrym swr na vstupe.
pokial pouzivame koax. napajac z balunom, dalsia hroza je umiestnenie plastovej tlmivky na koaxe, bez ktorej ta antena vyzaruje aj z plasta napajaca.
Podla uhlu tvaru zvodu, a aj vyskou anteny nad zemou sa miesto umiestnenia tlmivky velmi lisi, pokial sa umiestni zle, tak sa bud rozhodia hodnoty impedancie, alebo tlmivka ‚zozere‘ zahadnym sposobom cast vykonu, napriek dobremu CSV ( ticha windomka
😀
pokial je vyska ant. nad zemou do 15m obvykle sa pouziva balun 1:4, pretoze v napajacom bode je nizka impedancia, cca 190-250ohm.
Pri vyske cez 20m uz impedancia je okolo 300ohm, comu zodpoveda balun 1:6, musi vsak byt schopny preniest impedanciu 1;6 V CELOM ROZSAHU! inak je problem, ze sa objavia zahadne nedoladitelne useky pasem.
Napatovy balun vyhotoveny sebelepsie aj na amidone, nieje moc vhodny, pracuje spravne len urcitej casti pasma.
Lepsie vyjde vzdy guanella prudovy balun, aj ked 1;4 da sa za cenu 2x vyssej vahy spravit aj 1:6, kedy sa zachova takmer idealny priebeh prevodu impedancie a takmer bez strat v celom rozsahu KV
Nakoniec to zalezi od moznosti kazdehoz nas.
pravda je taka, ze pokial sa antena vyrobi dobre, na vsetkych pasmach ladi do 1.5csv, tak je porovnatelna,ako by sme mali dipol nastrihnuty na vsetky pasma zvlast, ziaden lepsi vysledok sa ocakavat neda, ak vsak antena ma zhorsene CSV a doladuje sa tunerom, vysledok moze byt velmi zly, lepsie uz je zavesit dipol a kompromisne ho doladovat tunerom.
Inak pokial sa pouzije velmi velka vyska zavesenia ( 40 a viac metrov) pre FD8, FD9, oplati sa experimentovat zo skracovacou dlzkou cievky cca 2m od konca (PODLA MODELU LW od DL7AB) a najst kompromisny napajaci bod
posunuty skratenim celkovej dlzky velkeho ziarica na cca 40m
Touto upravou sa takmer zidelanie priebeh impedancie v napajacom bode a vplyvom skracovacej cievky sa dostaneme na spodnych pasmach na stred, bez nutnosti doladovania tunerom.
73!
