Mnoho sme sa už mohli dočítať na stránkach tých niekoľkých málo „skutočne“ rádioamatérskych časopisov o tom, čo by sme mali, čo je dobré, nutné, alebo naopak čo nesmieme a čomu sa na pásme musíme úplne vyvarovať.
Pri každodennom počúvaní na pásmach však musí každý okamžite dospieť k záveru, že množstvo operátorov zrejme „v škole chýbalo“, keď sa vyššie spomenuté preberalo. Bohužiaľ, týka sa to aj mnohých, ktorí si na prsiach hrdo nesú značku „OM“.
Toľko som pred niekoľkými rokmi napísal na stránkach jedného rádioamatérskeho periodika a situácia bola vtedy veľmi vážna! Pri zapnutí TCVR-u na KV však každý musí dospieť k záveru, že situácia sa odvtedy nijako nezlepšila (ako by sa aj mohla, keď sa nezlepšilo správanie na pásmach a dobrí operátori sa už akosi nerodia…) ba naopak, situácia je úplne tragická. V čase, keď sa nielen u nás, ale aj v iných krajinách vášnivo dohadujú rádioamatérske organizácie a jednotlivci navzájom o zachovaní CW pri skúškach, sa mnohí nehanbia ani sami za seba, nieto ešte za kolegu či kamaráta, ktorý urobil chybu a neomalenosť, a „neznalosť“ sa v prevádzke na KV prejavuje čoraz masívnejšie. Ako aj nie, keď sa operátorská zručnosť, získaná mnohými rokmi prevádzky spočiatku v nižšej triede a postupným stúpaním až po métu najvyššiu, teraz obmedzuje na pasívne rozdávanie právomocí bez nutnosti čokoľvek vedieť, poznať, resp. to akokoľvek preukázať! Výsledkom je potom vydávanie najvyšších tried v krajine (prečo tomu vlastne ešte tak hovoríme…?) a to tzv. „za zásluhy“ operátorom bez znalosti náročnej DX prevádzky, súťažnej či toľko pretriasanej CW!
Ak sa teda nechcete objaviť na popredných miestach tzv. čiernych listín niektorých špičkových operátorov či DX expedícií, budete sa musieť aj vy držať niekoľkých nasledujúcich zásad:
1) Ak nepoznáme úplne presne volaciu značku DX stanice alebo kmitočet (príp. spôsob), akým počúva – n e v o l á m e! Predídeme tak obľúbenému „up…, lsn…“ a pod. na našu adresu. Hra na policajtov na kmitočte DX stanice potom spôsobí viac zmätku a rušenia než úžitku!
2) Ak už voláme v pile-upe, vlastnú značku dávame max. 2× za sebou! Všetko ostatné ruší všetkých zúčastnených, tým skôr, ak nemôžeme pracovať QSK.
3) Ak sme sa dovolali, dávame len to, čo sme prijali, n i č v i a c! Ak je to teda iba report, nebudeme odovzdávať napr. meno, ani keby sme boli v DX lokalite počuť S9+20 dB. Okrem toho sme totiž okradli inú stanicu o možnosť spojenia.
4) Každé pásmo má vyhradené tzv. DX okná, tvorené niekoľkými kHz, spravidla na samom začiatku pásiem. Sú určené výhradne pre DX prevádzku! Na pásme 40 m sa teda rozhodne nebudeme vybavovať s EA6 na kmitočte 7.002 kHz. Koľkým staniciam z iných kontinentov sme znemožnili príjem staníc z EU, sa už ťažko dozvieme. Špecifické pásmo 160 m je rozdelené do mnohých úzkych sektorov DX prevádzky. O jednej hodine popoludní sa môžeme vybavovať na 1832 kHz s OM1, ale od súmraku tam už takéto QSO nemá čo robiť!
5) Bývame-li v Bratislave alebo inom veľkomeste a nevlastníme dobré vybavenie (a tým určite nie je akokoľvek kvalitný továrenský TCVR s výkonom 100 W a vertikál), volanie CQ je veľmi problematické a diskutabilné! Priemyselné rušenie je obrovské, príjmové podmienky nulové a otázky typu „QRL?…“ či „in use?…“ sú v tomto prípade úplne bezcenné. Koľko staníc z iných kontinentov pod nami vysiela a my sme znemožnili príjem týchto v EU, zistíme (z vlastnej skúsenosti) až z oprávneného hnevu ostatných, ktorí na našom kmitočte počúvajú! Nakoniec aj pravdepodobnosť spojenia s DX zo žiadaného smeru je takmer nulová. Ak teda chceme dávať CQ napr. smerom k členom klubu, ktorého sme členmi a pod., malo by tomu predchádzať dôkladné overenie kmitočtu, resp. prípadnej prevádzky na ňom a okamžité prerušenie CQ pri akejkoľvek známke signálu pod nami musí byť samozrejmosťou. Použitie perfektného QSK je tu potom nutnosťou.
6) Ak produkujeme slabý signál (čo je takmer vždy, ak ide o holý 100 W TCVR s náhradnou anténou), alebo ak pracujeme QRP, voláme v pile-upe až po náporoch silných staníc. Tie zvyčajne používajú 6 (a viac)-el. smerové systémy, príp. plnorozmerové vertikály pre spodné pásma a výkony okolo 2 kW. Pravdepodobnosť, že sa v tomto čase dovoláme, je viac než minimálna.
7) Vysielame iba tak rýchlo, ako rýchlo sme schopní na 100 % prijímať aj vysielať, bez jedinej chyby. Načo nám je, že ideme rýchlosťou 150 zn./min., keď sa opravujeme pri každom druhom slove a protistanica má z našej relácie tým väčší zmätok, čím je dlhšia! Je to väčšia hanba, než precízne CW perličky v tempe 80 zn./min.
Toľko a mnohé iné by sa dalo napísať. Všetky zásady sú všeobecné, tým viac však platia napr. na 160 m, kde je DX prevádzka ešte náročnejšia, predovšetkým na trpezlivosť a znalosť možností a podmienok šírenia. Nie je však nutné sa nič „bifľovať“ a prehnane skúmať… použitie hlavy, zdravého rozumu a slušného správania vo väčšine prípadov víťazí.
Mnoho DX praje
Petr, OK1RP