Skratena antena

Skrátenú anténu môžeme použiť všade tam, kde nemáme dostatok miesta pre plnorozmerovú. Pomerne jednoduchý výpočet takejto drôtovej antény som našiel v ruskom Rádiu 5/1999. Originál článku bol uverejnený v: Funkamateur, 11/1997. Ide o anténu s elektrickou dĺžkou ?/4. Najčastejšie bude asi používaná pre pásmo 160 m, pre ktoré bude aj uvedený príklad výpočtu. Dispozičné riešenie s označením jednotlivých rozmerov je na obrázku.

Anténny vodič s dĺžkou kratšou ako ?/4 je označený písmenom A. Predlžovacia a zároveň transformačná cievka je L1. Ako druhý pól antény je použitá elektricky predĺžená protiváha, ktorá zvyšuje účinnosť vyžiarenia výkonu aj v prípade, že stožiar B je uzemnený. Teraz k vlastnému výpočtu: Určíme si dĺžku vodiča A (m), priemer tohto vodiča d (m), pracovnú frekvenciu antény f (MHz).

Ako prvú si vypočítame vlnovú dĺžku pracovnej frekvencie ? = 300/?, pomocný parameter S = A/d a pracovný uhol ? = A . 360/ ?. Ďalej vypočítame charakteristickú impedanciu Z = 60. ln(1,15.S) a reaktančnú zložku impedancie XC=Z/tan? (pF). Reaktančnú zložku XC musíme vykompenzovať indukčnosťou L1 podľa vzťahu L=XL/2?f (µH), pričom XC = XL. Odbočku pre pripojenie koaxiálneho kábla určíme zo vzťahu n1=n?(R/ XL), pričom R = impedancia koaxiálneho kábla v ?. Pre výpočet cievky L2 platia rovnaké vzťahy ale dosádzame D namiesto A a L2 namiesto L1. Priemer drôtov by nemal byť menší ako 1 mm.

Príklad:
A= 29 m, d = 0,0015 m (1,5 mm) a f = 1,86 MHz.

Z týchto údajov dostaneme: ? = 161,3 m, ? = 64,7O a S = 19333, Z = 600,6 ? a XC = 283,8 ?. Potom L = 24,3 µH. Počet závitov zavisí od konštrukcie a prípadného použitia jadra. Budeme uvažovať s cievkou s 28 závitmi a koaxiálnym káblom 50 ?. Potom odbočka bude na 12 závite od uzemneného konca.

VY 73 Miro OM3CKU.