Lomnický štít: nevýhoda na VKV preteky?
Keď sa povie Lomnický štít a VKV preteky, väčšina znalých rádioamatérov si vybaví druhý najvyšší vrchol Tatier ako ideálne miesto, odkiaľ sa robia vo VKV pretekoch vynikajúce výsledky. Výnimka potvrdzuje pravidlo, HI.
Získať povolenie zúčastniť sa pretekov z Lomnického štítu si vyžiadalo vybehať neuveriteľné množstvo povolení. Celé vybavovačky začali asi pred troma mesiacmi a skončili v piatok večer pred pretekmi. Keďže nebolo isté, či sa nám podarí dostať hore, kótu sme vopred neregistrovali.
Teraz už môžem povedať, že počasie bolo priaznivé a lanovky premávali ako mali. Najhoršie bolo len kým sme postavili anténu. Dážď striedali ľadové kryštáliky. Dlho sme hľadali spôsob, akým postaviť plánované dvojča 7-elementových DK7ZB. Postaviť sa síce dalo, ale s ukotvením a otáčaním bol problém. Nájsť miesta na kotevné laná tak, aby nezasahovali do priestoru otáčania spodnej antény sa nepodarilo a nakoniec sme dali na stožiar len jednu anténu.
Nasledovali testy či zariadenie neruší prístroje na Lomnickom štíte (pozn. „TNX“ všetkým predošlým rušičom). Všetko bolo v poriadku, dokonca ostalo pár minút na prípravu a oddych.
Preteky začali veľkým rušením. Aj s vypnutým predzosilňovačom sa dalo ako-tak pracovať len pod .300. Spojenia pribúdali pomalšie ako sme si predstavovali. Po troch hodinách som začal mať už obavy – v denníku nebolo ani sto spojení!
Najhorší bol smer na juh – absolútne zabité. Obvykle silné stanice z S5 a 9A nepočuť. V tretej hodine najdlhšie spojenie SO8N na 278km, v štvrtej OK1NOR na 295km. Kde sú tie stanice, ktoré sme pred troma rokmi robili za pár hodín v OM VHF LOW POWER conteste na 10W?
Zlepšenie, ak to možno tak nazvať – prišlo vo večerných hodinách. Ako prvá lastovička sa ukázal DA0FO. Veril som, že príde zlom a začne to chodiť ako má. Kým ostatní už spali, zbieral som spojenie za spojením, najmä zo západu.
Ráno prebrali prevádzku do rúk najmä Gabo s Martinom a začali zbierať spojenia zo severu. Prešlo aj zopár staníc z juhu. Najdlhším spojením je 5P5T z JO64 (829km). Sever – severozápad, ako inak.
Vysvetlenie? Vieme, že počas pretekov bola inverzia. S výnimkou noci a rána bol Lomničák v oblakoch. V sobotu podvečer možno bola Aurora. Evidentne sa vrchol štítu nachádzal nad nejakou vrstvou, cez ktorú bol problém prebiť sa (najmä na juh, občasne na západ). Vie niekto zdôvodniť čo bola príčina takýchto podmienok šírenia?
Vďaka chalanom (OM0AAG, OM8ARK) sme vytiahli výsledok z biedneho aspoň na slabopriemerný. Kam nabudúce? Žeby čo najnižšie?
