Mnoho jsme se už mohli dočíst na stránkách těch několika málo „skutečně“ radioamatérských časopisů o tom, co bychom měli, co je dobré, nutné, nebo naopak co nesmíme a čemu se na pásmu musíme úplně vyvarovat.
Při každodenním poslechu na pásmech však musí každý okamžitě dospět k závěru, že množství operátorů zřejmě „ve škole chybělo“, když se výše zmíněné probíralo. Bohužel, týká se to i mnoha, kteří si na prsou hrdě nesou značku „OM“.
Toľko som pred niekoľkými rokmi napísal na stránkach jedného rádioamatérskeho periodika a situácia bola vtedy veľmi vážna! Pri zapnutí TCVR-u na KV však každý musí dospieť k záveru, že situácia sa odvtedy nijako nezlepšila (ako by sa aj mohla, keď sa nezlepšilo správanie na pásmach a dobrí operátori sa už akosi nerodia…) ba naopak, situácia je úplne tragická. V čase, keď sa nielen u nás, ale aj v iných krajinách vášnivo dohadujú rádioamatérske organizácie a jednotlivci navzájom o zachovaní CW pri skúškach, sa mnohí nehanbia ani sami za seba, nieto ešte za kolegu či kamaráta, ktorý urobil chybu a neomalenosť, a „neznalosť“ sa v prevádzke na KV prejavuje čoraz masívnejšie. Ako aj nie, keď sa operátorská zručnosť, získaná mnohými rokmi prevádzky spočiatku v nižšej triede a postupným stúpaním až po métu najvyššiu, teraz obmedzuje na pasívne rozdávanie právomocí bez nutnosti čokoľvek vedieť, poznať, resp. to akokoľvek preukázať! Výsledkom je potom vydávanie najvyšších tried v krajine (prečo tomu vlastne ešte tak hovoríme…?) a to tzv. „za zásluhy“ operátorom bez znalosti náročnej DX prevádzky, súťažnej či toľko pretriasanej CW!
Nechcete-li se tedy objevit na předních místech tvz. černých listin některých špičkových operátorů či DX expedic, budete se muset i vy držet několika následujících zásad:

1) Ak nepoznáme úplne presne volaciu značku DX stanice alebo kmitočet (príp. spôsob), akým počúva – n e v o l á m e! Predídeme tak obľúbenému „up…, lsn…“ a pod. na našu adresu. Hra na policajtov na kmitočte DX stanice potom spôsobí viac zmätku a rušenia než úžitku!
2) Ak už voláme v pile-upe, vlastnú značku dávame max. 2× za sebou! Všetko ostatné ruší všetkých zúčastnených, tým skôr, ak nemôžeme pracovať QSK.
3) Ak sme sa dovolali, dávame len to, čo sme prijali, n i č v i a c! Ak je to teda iba report, nebudeme odovzdávať napr. meno, ani keby sme boli v DX lokalite počuť S9+20 dB. Okrem toho sme totiž okradli inú stanicu o možnosť spojenia.
4) Každé pásmo má vyhradené tzv. DX okná, tvorené niekoľkými kHz, spravidla na samom začiatku pásiem. Sú určené výhradne pre DX prevádzku! Na pásme 40 m sa teda rozhodne nebudeme vybavovať s EA6 na kmitočte 7.002 kHz. Koľkým staniciam z iných kontinentov sme znemožnili príjem staníc z EU, sa už ťažko dozvieme. Špecifické pásmo 160 m je rozdelené do mnohých úzkych sektorov DX prevádzky. O jednej hodine popoludní sa môžeme vybavovať na 1832 kHz s OM1, ale od súmraku tam už takéto QSO nemá čo robiť!
5) Bývame-li v Bratislave alebo inom veľkomeste a nevlastníme dobré vybavenie (a tým určite nie je akokoľvek kvalitný továrenský TCVR s výkonom 100 W a vertikál), volanie CQ je veľmi problematické a diskutabilné! Priemyselné rušenie je obrovské, príjmové podmienky nulové a otázky typu „QRL?…“ či „in use?…“ sú v tomto prípade úplne bezcenné. Koľko staníc z iných kontinentov pod nami vysiela a my sme znemožnili príjem týchto v EU, zistíme (z vlastnej skúsenosti) až z oprávneného hnevu ostatných, ktorí na našom kmitočte počúvajú! Nakoniec aj pravdepodobnosť spojenia s DX zo žiadaného smeru je takmer nulová. Ak teda chceme dávať CQ napr. smerom k členom klubu, ktorého sme členmi a pod., malo by tomu predchádzať dôkladné overenie kmitočtu, resp. prípadnej prevádzky na ňom a okamžité prerušenie CQ pri akejkoľvek známke signálu pod nami musí byť samozrejmosťou. Použitie perfektného QSK je tu potom nutnosťou.

6) Ak produkujeme slabý signál (čo je takmer vždy, ak ide o holý 100 W TCVR s náhradnou anténou), alebo ak pracujeme QRP, voláme v pile-upe až po náporoch silných staníc. Tie zvyčajne používajú 6 (a viac)-el. smerové systémy, príp. plnorozmerové vertikály pre spodné pásma a výkony okolo 2 kW. Pravdepodobnosť, že sa v tomto čase dovoláme, je viac než minimálna.
7) Vysielame iba tak rýchlo, ako rýchlo sme schopní na 100 % prijímať aj vysielať, bez jedinej chyby. Načo nám je, že ideme rýchlosťou 150 zn./min., keď sa opravujeme pri každom druhom slove a protistanica má z našej relácie tým väčší zmätok, čím je dlhšia! Je to väčšia hanba, než precízne CW perličky v tempe 80 zn./min.
Tolik a mnohé jiné by se dalo napsat. Všechny zásady jsou obecné, tím více však platí například. na 160 m, kde je DX provoz ještě náročnější, především na trpělivost a znalost možností a podmínek šíření. Není však nutné se nic „biflovat“ a přehnaně zkoumat… použití hlavy, zdravého rozumu a slušného chování ve většině případů vítězí.
Mnoho DX přeje
Petr, OK1RP
