Reakcie
-
Príspevky
-
Tóno, aké maš pingy na domácu IP adresu? Tisíc milisekúnd je neskutočný čas, lebo v reálnej prevádzke to znamená omeškanie RX sekundu plus omeškanie TX tiež sekundu.
Moja skúsenosť je, že latencia Remote Connection HRD záleží aj periódy a údajov čítaných z rádia. Povedzme nečítať údaje každých 100ms, ale každých 300ms.
Skype som skúšal, ale zistil som, že potláča slabé signály na hranici šumu. Silné signály idú výborne. Takže som prešiel na IP-Sound, PCM 8kHz mono, a ide to výborne.
Dosahujem latenciu 30-70ms. Keďže je na danú linku napojených viacero užívateľov, zablokoval som v routeri niektoré porty a ostatní užívatelia majú redukovanú rýchlosť. GL!
Potvrdzujem príjem VO-52 počas podvečerného a večerného obletu. Signály boli o niečo slabšie ako u mňa, ale 100% čitateľné. Dobrá robota!
Práve bol prelet VO-52, súbežne som kontroloval webSDR, ale nebolo tam ani to rušenie, a ani stopa po signále. Úroveň signálu webSDR bola cca. S5, na spektre badať niekoľko nosných a akoby slabší širokopásmový šum pod strednou frekvenciou.
Zatiaľ som signál VO-52 cez webSDR ešte nezaregistroval. Zachytil reálne niekto vôbec nejaký signál?
Najprv treba overiť, či je ten signál skutočne na zobrazenej frekvencii. Zobrať klasický RX a počúvnuť na streche. Ideálne priamo na danú anténu.
Možný výsledok:
– signál je počuteľný aj na klasickú stanicu. Vypnúť všetko (wifi, sdr, odpojiť káble do budovy), aby ostal len RX. Ak je signál stále tam, skúsiť ho zamerať
– signál nie je počuteľný na klasický RX. Vytvára ho teda SDR a je výsledkom nejakého nežiadúceho zmiešavania z iných frekvencií. Aplikovať pásmový filter za anténu, niečo ako http://iw0ffk.wordpress.com/2011/09/19/144mhz-filter-for-easysdr-stick/
Otázne je aj správne nakalibrovanie SDR. Fakt je, že SDR je veľmi chodivá technológia, ale super chodivá len v prípade šťastia alebo dobrej kalibrácie. Ideálne HW aj SW, v núdzi aspoň SW. Má to vplyv na citlivosť, potlačenie nežiadúcich zrkadiel aj „vymýšľanie si“ signálov.
P.S. Pri pár obletoch som skúsich WebSDR, ale okrem zmieneného dátového signálu ani stopa po signále. Ktovie, či je oscilátorový signál na správnej frekvencii (či napr. nie je polovičný a pod.)
Aktuálne sú krížové antény veľmi populárne pre EME práve z dôvodu prepínania polarizácie. Funguje to dobre, používal som čosi podobné na satelity https://www.cq.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1017
Má to jedinú špecifickosť, uchytenie. To nesmie ovplyvňovať žiadnu z antén. Buď je teda úchyt v dostatočnej vzdialenosti za reflektorom alebo sa použije nevodivá časť stožiara
Jardo, sú dosky s rôznymi napätiami na výstupe. Mám PC, kde sa to nastavuje v BIOS-e. Tie prídavné PCI karty by to mohli mať nastaviteľné vo vlastnostiach zariadenia.
Pri prelete VO-52 približne v osi juh-sever ani stopa po signále zo satelitu, iba na -18kHz nejaký dátový signál. Transpondér bol zapnutý
AO-7 v móde B (každý druhý deň) 145.975 to 145.925 MHz CW/USB, maják 145.972 MHz CW.
Info o prevádzke satelitov: http://oscar.dcarr.org/
SAT blog DK3WN: http://www.dk3wn.info/p/Videl som UNIZA SDR v zozname websdr, čo je možné počúvať?
Neporozumel som celkom na čo sa pýtaš. Ono fakt umiestniť tribander do takejto výšky je len absolútne núdzové riešenie. Aj drôtový dipól za pár euro vo výške 10m nad zemou môže byť lepší.
Odporúčam pozrieť článok OK2PP „Než koupíte anténu“ http://www.radioamater.cz/cisla/pdf/2002-2-3.pdf
Menší stožiar na ľahkú TH3JRS sa dá spraviť z lešenárskych rúr s kotvením lanami. Dve 6m rúry dajú už výšku, v ktorej bude anténa fungovať.
Ono pri prekročení výšky 4,5m je vyžadovaná ohlasovacia povinnosť stavebnému úradu, potrebuješ zabezpečiť uzemnenie.[/url]
Výška a umiestnenie antény v prostredí záleží od požiadavky cieľových geografických oblastí. Napríklad iná výška je vhodná pre EU a iná pre NA. Úvod do tejto problematiky je popísaný v článku HFTA – HF Terrain Assessment https://www.cq.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1729
S určitosťou ale 5m je prinízko, zvlášť pre pásmo 14MHz.
Práve skončený kontakt bol výborne počuteľný s výnimkou prvých otázok, keď ešte ISS bola pod úrovňou horizontu. U mňa bol prvý signál zachytený 12.08,44UT na 145,8027MHz a oblet končil poďakovaním na frekvencii 145,7962MHz.
Najsilneší signál bol S9+20dB, najslabší asi S8 (merané solídnym S-metrom v SDR).
RX: 5el.DK7ZB vertikálne, preamp ATF-53189 HA8ET, hm XVRT 2M/10M, President Lincoln, Softrock Ensemble 10,7MHz IF a PowerSDR 2.4.4. Anténa natáčaná v azimute aj elevácii automaticky.
O vzájomnom umiestňovaní antén napísal GM3SEK: http://www.ifwtech.co.uk/g3sek/stacking/stacking2.htm
V zásade platí, že dlhé antény (viac elementov) sú citlivejšie na okolité prostredie. Taktiež antény s nízkou impedanciou (napr. 12,5ohm DK7ZB). Nedá sa teda povedať, že odstup od iných predmetov je pre každú anténu rovnaký.
Pri zamýšľanej kruhovej polarizácii by mali byť obe antény v čo najrovnakejšom prostredí – voľnom priestore.
Moje odporúčanie je min.3m voľného priestoru do každej strany (pod, pred a za anténami). To je pre fakt dobrý výsledok. V núdzi 1,5m ale závisí to aj od druhu zastienenia (plocha, rúra, iné antény). Výsledok bude ale horší.
Veľkou výhodou satelitov je práve elevácia. Napríklad hory sa u mňa prejavujú tak, že pod 12° eleváciou signál na 2m prejde s útlmom (možno odrazy signálu medzi štítmi), ale 70cm nie.
HB9CV som robil na dvoch pásmach, ale nenaplnila očakávania „zázračnej“ antény. Ale funguje.
Pre príjem satelitu ako je ISS by som vybral 2el.moxon nasmerovaný kolmo hore – má dosť široký vyžarovací diagram (netreba smerovať) a výborný F/B pomer čím sa dosiahne potlačenie lokálneho rušenia zo zeme. A chodí výborne!
Všeobecne ale ľubovoľná plnorozmerová anténa umiestnená vo voľnom prostredí ďaleko predčí mizernú anténu ručnej stanice.
Info o počuteľnosti nielen ISS http://oscar.dcarr.org/ Teda posledná hlasová prevádzka bola 20.októbra 18.46-18.59UT
