Nebojte se SMT

Pred nejakým časom ma začala fascinovať technológia povrchovej montáže (SMT). Hoci ide o technológiu určenú najmä pre priemyselnú veľkovýrobu, je ju do istej miery možné ľahko zvládnuť aj v amatérskych podmienkach. Táto technológia pritom ponúka množstvo výhod.

Predovšetkým, rovnaké elektronické zapojenie vyrobené zo súčiastok pre povrchovú montáž (SMD) zaberá omnoho menej miesta než identický obvod z klasických súčiastok. Ich spájkovanie je rýchlejšie a spotrebuje sa naň len zlomkové množstvo cínu, takže po niekoľkých rokoch takéhoto bastlenia je pre amatéra aj lacnejšie. Spájkovať pritom môžete aj obyčajnou trafopájkou. Pre mňa osobne je dôležité aj to, že nemusím vŕtať žiadne diery, pretože ma to zdržuje (život je príliš krátky na QRP a vŕtanie dier) a ani moja XYL nemá rada hluk vŕtačky a laminátové piliny zapracované v koberci. Pri veľmi miernej dávke starostlivosti (a čo sa mňa týka, nie som prehnane starostlivý) je možné motiv plošného spoja nakresliť najtenším fixom na báze alkoholu s hrúbkou hrotu 0,3 mm.

Niektoré SMD majú ešte jednu zaujímavú výhodu, a tou je nižšia cena oproti klasickému prevedeniu tej istej súčiastky. Vyplýva to z toho, že ich púzdra zaberajú v porovnaní s klasickými mnohonásobne menší objem a ich vývody sú čo do dĺžky aj šírky len zlomkom tých klasických. Najmä u integrovaných obvodov ide o pomery v ráde 1:100. Keď si uvedomíte, že výrobca IO SMD má stonásobne nižšie náklady na zalievaciu hmotu a plechy na vývody, pochopíte, že sa to jednoducho musí prejaviť v cene, keďže čip vo vnútri je úplne rovnaký. Neplatí to však vždy.

Praktické tipy pre prácu so SMD

• 

  Zaobstarajte si k trafopájke takzvané trvalé slučky. Priemer aktívnej časti týchto slučiek býva 0,3 – 0,8 mm. Zahrievajú sa menej, takže neničia súčiastky a nezpôsobujú odlupovanie medi z plošného spoja.

• Niektoré regulovateľné spájkovačky sa vám môžu zdať vhodnejšie, ale len dovtedy, kým nezistíte, že ich hrot je na spájkovanie SMD príliš hrubý. Ak nemáte špeciálnu spájkovačku s tenkým hrotom, trafopájka s tenšou slučkou úplne postačí.
• Kúpte si cín s malým priemerom. Pre SMD sa nehodí „hrubý“ cín s priemerom 1,5 mm a viac, pretože na pripojenie SMD súčiastky potrebujete len malú kvapku cínu. Pokiaľ je to možné, kúpte cín s prísadou striebra, má nižšiu teplotu topenia.
• Možno vás to prekvapí, ale výmena súčiastky SMD je zvyčajne jednoduchšia než pri použití klasického vrtaného plošného spoja. Stačí zohriať všetky vývody a súčiastku jemne „stiahnuť“ z dosky. Sám som takto vymieňal šestnásťnožičkový obvod a osem rezistorov, keď som zistil, že som si nakreslil dosku plošného spoja pre iný konektor. Pre veľké experimentovanie, aspoň na KV frekvenciách, sú však často lepšie klasické súčiastky a univerzálna alebo experimentálna doska.
• Nebojte sa spájkovať integrované obvody SMD! Ak to s cínom nepreháňate, stačí párkrát prejsť spájkovačkou cez všetky nožičky v rade a cín sa vďaka povrchovému napätiu zachytí tam, kde ho potrebujete.
• Obrazec spojov pre integrované obvody kreslím tak, že obvod položím na dosku a pri každej nožičke urobím malú bodku. Potom obvod zložíme, bodky opatrne pretiahneme smerom dovnútra, potom von a nakoniec nakreslíme ostatné spoje.

• 

  Použitím fotocesty a obrazca vytlačeného na laserovej tlačiarni na priehľadnú fóliu si uľahčíte prácu. Pri jednoduchom zapojení je to však zbytočne pracné v porovnaní s niekoľkými ťahmi fixom.

• Lupa sa hodí, ale niekedy to ide aj bez nej.
• Najväčším nepriateľom SMD je malý odbyt. Kvôli tomu nezohnáte v bežných predajniach SMD verzie niektorých populárnych obvodov, ako SA612, mikrokontroléry AVR od Atmelu a podobne. Počítajte s tým, že občas vám nezostane nič iné, než použiť klasický IO v púzdre DIL.

Niekoľko tipov pre nákup SMD

• 

  Pri nákupe rezistorov vám stačí príprava podľa katalógu. Rezistory sú označené, takže ich po nákupe ľahko rozpoznáte, prípadne premeriate.

• Tranzistory a diódy majú špeciálne označenie, pretože celé označenie typu sa do púzdra veľkosti 0,9 × 1,8 mm zvyčajne nezmestí. Zistite si ich vopred, býva to v katalógových listoch výrobcu. Pomoc predajcu neočakávajte.
• Kondenzátory naopak označené nie sú, takže buď poproste predajcu o označenie každej hodnoty, alebo si ich doma premerajte. Ak nemáte čím merať kapacity a na pomoc predajcu sa nemôžete spoľahnúť, nakupujte kondenzátory tak, aby ste od každej hodnoty mali iný počet. Lístoček s nákupným zoznamom si odložte a po nákupe každý zásobník s kondenzátormi označte fixkou alebo mikrotužkou.

• 

  Kupujte radšej väčšie veľkosti súčiastok, aby ste pri osadzovaní dosky nemuseli používať mikroskop. U rezistorov a kondenzátorov odporúčam veľkosť 1206 (3,2 × 1,6 mm), u integrovaných obvodov púzdra SO (púzdra TSSOP majú rozteče vývodov 0,635 mm; to už asi málokto zvládne nakresliť fixom).

• Nakúpené súčiastky nechajte v zásobníkoch, na ulici ich neukazujte a zbytočne sa s nimi nechváľte. Nie je to preto, že by vám ich niekto závidel, skôr ich môžete nešťastnou náhodou stratiť. Raz som takto manželke ukazoval tranzistor BC848, ktorý magnetickou silou visel na pinzete. „A kde ho máš?“ pýtala sa prekvapene žena. Už sme ho nikdy nenašli. Škoda za korunu, ale v nedeľu ráno to dosť mrzí.

Tak teda neváhajte a s chuťou sa do toho pustite. Uvidíte, že si užijete množstvo zábavy.

Jindra, OK1FOU