OM3RKP v 3.subregionáli
„Zdravím na Lomnický štít!“, ozvalo sa po zavolaní OM3RKP. Odpoveď však nebola z Lomnického štítu, ale z chaty pod Soliskom. Prečo?
Táto zaujímavá kóta bola rádioamatérmi obľubovaná, napriek tomu, že počasie tam vie pripraviť situácie, ktoré si o tisíc alebo dvetisíc metrov nižšie nevieme vôbec predstaviť. Nový majiteľ Tatranských lanových dráh, a.s. má však s vrcholovou stanicou zámery do ktorých nepasujú nielen rádioamatéri, ale aj ďalšie služby, ktoré sú na Lomničáku už roky. Napriek prísľubu pri opätovnom jednaní s riaditeľom firmy z predbežnej dohody zišlo… Čo bude v budúcnosti ukáže čas.
Na poslednú chvíľu sme teda menili plány a v sobotu o 13-tej sme v daždi ešte len vyrážali z Tatranskej Lomnice. Vzhľadom k pracovným povinnostiam sme – ako začína byť v OM3RKP zvykom – ostali len dvaja. U nás je to tak, buď nás je osem alebo dvaja. No vyberte si.
Trvalý dážď neustal do večera, ale bol k nám aspoň trochu milostivý a občas zoslabol. Keďže čas bol neúprosný, postavili sme jednu 7el.DK7ZB na 2m a 4xDL7KM na 70cm a utekali do chaty. Zo začiatku (ktorý bol o pol siedmej nášho času) boli problémy s moduláciou a určite aj spletrami, SRI. Zdroj ako sa ukázalo neutiahne TCVR aj PA.
Po prekáblovaní na druhý zdroj sa to začalo rozbiehať, keď zdroj s PA vypovedal službu. Tento zdroj má asi päť rokov a je tretíkrát, čo sa pokazil na kóte. Doma funguje mesiace a tu? BD-čka pôjdu von, vymení sa chladič a dáme tam staré dobré KD-čka.
Chýbajúcich šesť decibelov však chýba a dosť citeľne. Ešteže pomohol pri najdlhšom spojení na 869km do I. Sedemdesiatka sa chovala zvláštne, zopár staníc za 59+ a potom nikto.
Jano išiel do perín hneď po postavení antén – niet sa čo čudovať, keď bol celú noc za volantom. A ja som ho nasledoval niečo po polnoci, HI.
Ráno sa väčšina staníc ešte venovala telegrafii, na SSB bol väčší kľud. Dotiahol som ešte pár spojení a potom sme to zabalili. TNX všetkým za príjemné chvíle!
