- This topic is empty.
-
Príspevky
-
Caute. Trocha experimentujem s digi-modmi a chcem sa spytat je vobec za FM demodulatorom nejak jednoducho dekodovat FSK data? Ci radsej pouzit AFSK?
Ahoj Zavinac,
Z Tvojej otázky som pochopil že Ti ide o príjem a nie o vysielanie.V tom prípade sa nedá hovoriť o FSK alebo o AFSK.
Stručne (veľmi zjednodušene):
Pri vysielaní FSK ide do TX logická úroveň 0/1 (medzera/značka)
TRX má AFSK generátor, ktorý na základe týchto logických úrovní vyrába tóny o frekvencii prislúchajúce medzere a značke. A toto sa vysiela.Pri vysielaní AFSK idú do TX priamo do mikrofónneho vstupu audio frekvencie zodpovedajúce medzere a značke a toto sa vysiela.
Pri príjme je jedno akým spôsobom bol signál vyrobený na strane vysielača, dekódovanie prebieha úplne rovnako.
Jozef
Mna len zaujimalo ci sa da FSK modulacia dekodovat na FM prijimaci alebo ci treba AFSK. Toto neviem nejak pochopit.
Pretoze ked mam FM prijimac a budem vysielat len klasicke FSK a bude log. 0 tak nebude ziaden ton v prijimaci bude len ticho.Ide mi aj o vysielanie aj o prijem. Chcem sa pokusit bezdrotovo prenasat data. Ako vysielac planujem pouzit krystal s varikapom ktory bude modulovany a to ako ho modulovat sa snazim zistit 🙂
Som myslel ze to chces na radioamaterske digi mody.
v tomto pripade si to mozes urobit ako le chces, nie si viazany ziadnymi standardmi.Zdar Záwine – pokud chceš pro příjem používat FM přijímač, tak ten krystal musíš modulovat dvěma tóny. Jeden tón bude odpovídat mezeře a druhý tón zase značce.
Toť vše.Dik toto som potreboval vediet. A prosim ta na tuto modulaciu existuju aj nejake standardy aby som to mohol dekodovat v nejakom tom radioamaterskom programe napr. Digi master 780?
Pretoze kamarat to spravil tak ze data sa vysielaju tak ako cez seriovy port pocitaca.Zdar Záwine, no v tomoto by ti asi poradil někdo, kdo se zabývá digitálními provozy, což já nejsem. Jen si matně pamatuji, že např. pro provoz RTTY se na KV používaly moduklační kmitočty: značka 2125 Hz nebo 1275 Hz a pro mezeru 2295Hz nebo 1445 Hz (odstup 170 Hz), zase pro PR se užívaly modulační kmitočty 1070 a 1270 Hz nebo 1200 a 2200Hz nebo 1200 a 2400Hz.
Rychlosti přenosu také různé. Prostě – lépe ti poradí někdo, kdo se digi-provozem zabývá.
Přeji mnoho úspěchů v experimentování.Spôsob vysielaných dát (cez sériový port) by možno umožňoval využiť klasický modem na packet radio. Ten zabezpečí prevedenie dát do vhodnej podoby pre moduláciu FM vysielača.
Takto trocha teda nacrtnem preco sa s tym trapim. Chceme spravit meteosondu ktoru by sme vyslali a hladame sposob ako prenasat data. Zaroven ale chcem zvolit taky sposob aby bol pre nas jednoduchy a aby ostatny radioamatery mohli dekodovat tento signal. Aby bol podla nejakeho standardu. Modulaciu by sme zvolili teda AFSK.
Dik za odpovede.Aj norma BELL 202 rev. 7.0 by ti mohla dosť povedať…
Držím palce…pokud to nebudou velké objemy dat (a ze sondy asi ne), tak by to snad mohl zvládnout i klasický dálnopis (provoz RTTY), v amatérské praxi se používá rychlost 45,45 Bd. abeceda je MTA2 – pětiprvkový kód a určitě na to jsou dostupné programy pro dekódování.
Ale jak jsem ti už psal, toto není moje parketa. Určitě se tu najde pár HAMs, kteří mají s digitálními provozy nějaké zkušenosti.Log.0 prenášať ako ticho nie je dobrý spôsob. Vhodné by bolo použiť dve frekvencie, napr. 500Hz a 1200Hz ako prenos log.0 a log.1.
Inak prvé HAM satelity využívali frekvenciu NF signálu na prenos údajov o teplote. Potom napr. -50°C zodpovedalo 500Hz, -60°C zodpovedalo 600Hz atď. Analog, kde sú tie časy 😉
Ak je snímačov viac a tvorca HW ich zamýšľa prenášať sériovým spôsobom, tak by mal byť schopný vyriešiť nielen vysielanie, ale aj príjem. A keď dokáže na stole z výstupu preniesť údaje (cez kábel) do PC a zobraziť ich, riešenie prenosu éterom je už brnkačka.
voľba tónov pri AFSK modulácií by vôbec nemala byť náhodná. Závisí od plánovanej prenosovej rýchlosti, resp. presnejšie symbolovej rýchlosti.
Ide o to, aby počas doby prenosu jedného symbolu bola odoslaná nejaká celá časť periódy použitého tónu alebo jej násobok. Dôsledok to má taký, že ak by to tak nebolo, tóny by na seba nenadväzovali „hladko“, čo by spôsobovalo značné rozširenie spektra signálu a následné problémy na strane príjmu.
V prípade, že vyššie uvedené platí, je spektrum signálu úzke, resp. užšie. Ideálny prípad je keď tón začína a končí, nie v „nule“, ale vo svojej max. hodnote, teda amplitúde.Samozrejme je možné použiť aj viacstavovú AFSK, teda skôr sa to už blíži ku F-OFDM, čo sa používa napr. pri systéme Flarion.
