voľba tónov pri AFSK modulácií by vôbec nemala byť náhodná. Závisí od plánovanej prenosovej rýchlosti, resp. presnejšie symbolovej rýchlosti.
Ide o to, aby počas doby prenosu jedného symbolu bola odoslaná nejaká celá časť periódy použitého tónu alebo jej násobok. Dôsledok to má taký, že ak by to tak nebolo, tóny by na seba nenadväzovali „hladko“, čo by spôsobovalo značné rozširenie spektra signálu a následné problémy na strane príjmu.
V prípade, že vyššie uvedené platí, je spektrum signálu úzke, resp. užšie. Ideálny prípad je keď tón začína a končí, nie v „nule“, ale vo svojej max. hodnote, teda amplitúde.
Samozrejme je možné použiť aj viacstavovú AFSK, teda skôr sa to už blíži ku F-OFDM, čo sa používa napr. pri systéme Flarion.