- This topic is empty.
-
Príspevky
-
GD,
narazil som na naskenované staré zapojenia a medzi nimi aj dnes nepoužívaný prispôsobovací článok elektrónkového PA.
Keďže poznám vlastnosti indukčnej väzby zo vstupných obvodov, zaujímajú ma dôvody, prečo sa toto zapojenie vytratilo (straty, zložitosť naladenia, iné necnosti). Ostatné nedokonalosti si nevšímajte, pre zaujímavosť poviem, že napätie pre g2 je stabilizované tlejivkovým stabilizátorom a g1 vôbec 8)
Moja mudra knizka (Radioelektronicke vysielacie zariadenia) hovori o tomto type prisposobenia ze je tam lepsia filtracia (uzkopasmovost) a to ze sa to vacsinou pouziva v medzistupnoch. Typujem ze je to dane potrebou dostatocne odolneho transformatora v pripade velkych vykonov.
Takze si myslim ze dovod nepouzivania tohto prisposobenia je
1.) nutnost ladenia
2.) nutnost dostatocne odolneho transformatora
Väčšina elektronkovych PA sa konstruuje s PI-clankom, resp. PI-L clankom. Ten ma tri nastavovacie prvky: C anoda, L a C antena. Samozrejme, aj v tomto pripade plati, ze maximalny prenos sa dosiahne len pri spravnom vyladeni.
Indukcna vazba zaruci dostatocne Q anodoveho obvodu, ladenie bude ostre. Tranformatory su vzduchove, tie sa nepresytia, HI.
Oproti beznemu sposobu zrejme nevyhody su dve:
– nastavenie vazobnej cievky sa robi zrejme tazko, kedze nie je to mozne robit pod napatim (zrejme by sa pouzil opacny sposob – miesto anod elektroniek dat zatazovaci rezistor a cez PSV meter zaklucovat do PA)
– cievky su pomerne rozmerne, takze umiestnit sesticu cievok tak, aby sa neovplyvnovali (alebo len minimalne) je tazsie ako tri suciastky PI-clanku
Vyhody:
– v prevadzke mensi pocet nastavovacich prvkov = rychlejsie ladenie– oproti PI-clanku odpada problem so zhananim dvoch ladiacich kondenzatorov, pricom pre pasmo 10m by musela byt pociatocna kapacita C anoda velmi nizka (cca. 10pF) a koncova pre pasmo 80m zas velmi vysoka. A aj C antena nie je bezna zalezitost.
Pouzitim jedneho ladiaceho kondezatora je mozne pouzit ladiaci kondenzator s mensim rozsahom kapacity, napr. 15 – 80pFDovod preco sa dnes paralelne zapojenie vystupneho obvodu PA nepouziva je v podstatne horsom potlaceni vyssich harmonickych.Utlm harmonickych pri rovnakom Q obvodu ma PI clanok podstatne vyssi cca -20 az -30db ale paralelny obvod len okolo -10 az-15 db .Pri vecsom Q ma paralel. obvod potlacenie lepsie ale aj vyssie prenosove straty na prac.frekvencii .Dalsia vyhodna vlastnost PI clanku je vo vecsej variabilite prisposobenia anodoveho /kolektoroveho/ obvodu k zatazi .
Souhlasím.PI-článek se na koncích se začal používat právě kvůli potlačení druhé harmonické. Není zrovna dobrým výsledkem, pokud vysíláte na dvou pásmech současně.
U PI článku vidím ještě jednu výhodu. Vždycky máte jednu nohu ladikondu uzemněnou, což může být výhoda z pohledu mechaniky. Na druhou stranu, naladění PI článku nemusí být jednoznačný.
