- This topic is empty.
-
Príspevky
-
Zdravím vás priatelia. Rád by som požiadal o radu ako najúčinnejšie ochrániť vstupné obvody prijímača pred statickou elektrinou. Na streche paneláka mám plnorozmerový dipól na 80m pásmo. Kdesi som čítal že medzi ramená dipólu kde sa pripája koax, stačí zaradiť rezistor 1kohm, alebo vzduchovú tlmivku, poprípade bleskoistku zaradiť do zvodu koaxu? Ďakujem za rady (k téme).
Ahoj, treba si uvedomiť dva fakty. Jedným je potenciálny rozdiel medzi dipólom a a zariadením pripojeným na sieť. Toto je možné odstrániť pripojením kostry na ekvipotenciálnu svorku (uzemnenie, len nie na bleskozvod). Druhým faktom je rozdiel potenciálov medzi ramenami dipólu. Tu by som odporúčal zapojiť tlmivku cca 1mH medzi svorky dipólu. Pri zapojení odporu je riziko, že na ňom sa objaví úbytok ktorý poškodí zariadenie. 73 Miro
@saless wrote:
Zdravím vás priatelia. Rád by som požiadal o radu ako najúčinnejšie ochrániť vstupné obvody prijímača pred statickou elektrinou. Na streche paneláka mám plnorozmerový dipól na 80m pásmo. Kdesi som čítal že medzi ramená dipólu kde sa pripája koax, stačí zaradiť rezistor 1kohm, alebo vzduchovú tlmivku, poprípade bleskoistku zaradiť do zvodu koaxu? Ďakujem za rady (k téme).
Pokial dipol bez napatoveho balunu pouzivas cislo len pre 80m, tak najspolahlivejsie riesienie je zaradenie stvrtvlnneho skratovacieho pahylu medzi antenu a radio a jeho pripojenie na zem. Pahyl je stvrtvlnny kus koaxialu paralelne pripojeny k zvodu, na druhom konci skratnuty. Jeho dlzka je dlzka vlny deleno 4 a krat skracovaci koeficient pre dany koax z ktoreho pahyl je (napr 0,66). Pahyl zaroven funguje aj ako filter, takze ak ho pouzijes, tak odfiltrujes ostatne pasma, mimo harmonickych kmitoctov, co moze byt nevyhoda alebo aj vyhoda, podla toho co potrebujes.
Pokial chces dipol pouzivat na viac pasiem, tak by som pouzil napatovy balun 1:1, pri ktorom su galvanicky spojene obe ramena dipolu a teda aj oba vodice koaxu. Navod napriklad http://www.webx.dk/oz2cpu/balun-voltage.htm
Pouzitie rezistora je najhorsie riesenie, aj vzdialenejsi vyboj z blesku moze odpalit vstup.
Tlmivka je dobre riesenie, ale voci pahylu alebo napatovemu balunu ma malu prudovu kapacitu pri pouziti malej tlmivky, moze mat neziaducu parazitnu indukcnost alebo kapacitu, hlavne pri vacsich tlmivkach a ma aj urcite minimalne oneskorenie pri nabehu napatovej spicky od prepatia.Este existuje dalsie riesenie a to zaradenie plynovej bleskoistky na 90V medzi obe ramena dipolu, ale toto je zo vsetkych najhorsie riesenie, pretoze bleskoistka casom odide a prestava chranit…
Najidealnejsie je pri moznosti prepatia ako burka, snehova chumelica, hmla a pod odpajat antenu 😆
Ja mam pre istotu na vstupe do TRX na strane transmatchu 90V bleskoistku, na antene pre 28MHz mam pahyl a na 3,7MHz mam tlmivku, lebo balun mam prudovy… 3,7 MHz dipol vsak planujem nahradit deltaloopom koli ruseniu, kde problem s prepatim nie je az taky kriticky.
Ten problém není až tak složitý. Něco ti běží shora dolů po koaxiálním kabelu, je jedno, zda to je statická elektřina nebo rozdíl potenciálů, ale běží to vnitřním vodičem i opletením.
V profesionálních aplikacích se používají dva prvky:
1)koaxiální přepěťová ochrana…..chrání vnitřní vodič……stejnou službu udělá i čtvrtvlnný zkrat
2)uzemňovací sada…….dává se na stínění koaxiálního kabeluPlatí jedna zásada: obojí musíš mít na rozhraní zón LPZ0 a LPZ1 a připojené (uzemněné) to musí být v zóně LPZ0. Jinak si to pustíš dovnitř a vlastně si nic nevyřešil. Řešení nějakou tlumivkou nebo balunem je vcelku k ničemu, stále ti něco běží po kabelu až dovnitř. A přepěťová ochrana instalované těsně před zařízením je špatně, případné něco si pustíš do zemnícího okruhu u zařízení.
Ďakujem zatiaľ za rady diskutujúcim. Len pre upresnenie, dipól používam len na 80m pásmo a pod ním mám prúdový balun z feritov. Z vašich rád sa mi zatiaľ najviac pozdáva ako ochrana pred statikou to skratovacie vedenie. Na konci skratovacie vedenie stačí len prepojiť stredný vodič koaxu s opletením a hotovo? Bol by som rád, keby sa zapojilo viac diskutujúcich a popísali čo doma používajú oni, hlavne konkrétne veci, nie teoretické úvahy. Ďakujem
@saless wrote:
Na konci skratovacie vedenie stačí len prepojiť stredný vodič koaxu s opletením a hotovo?
Predpokladam ze mas moznost merat PSV, prinajhorsom aj na modernom radiu na min vykon a 50ohm umelu zataz.
Kupis 15m najobycajnejsieho RG-58, teda nie s penou ale plnym PVC. Pokial mas antenu pripojenu RG58, tak je optimalne zohnat trojitu T spojku, aka sa pouzivala v koax. LAN. Kratkym kablom prepojis merac PSV, analyzator alebo prinajhorsom radio co ukazuje PSV do spojky. Do dalsieho konektoru spojky das umelu zataz. Do zostavajuceho konektoru spojky pripojis 15m RG58. Klasicka RG58 ma koeficient skratenia 66%, zacni na frekvencii 3,65MHz, comu zodpoveda 13,6 metra od konektora. Zoberies spendlik a prepichnes koax tak aby si skratol zivy a tienenie, skontrolujes ohmetrom pri odojenom kabli musi byt skrat. odmeraj PSV, na 3,65MHz by malo byt najmensie a na obe strany by sa malo priblizne rovnomerne zhorsovat, ak nie, najdi stred pichanim spendlika dalej. Ak je PSV lepsie na nizsich kmitoctoch treba dat spendlik blizsie ku konektoru, ak je lepsie na vyssich, treba dat spendlik dalej od konektoru. Ak je to v poriadku odcvakni v mieste prepichnutia spendlikom a spoj tienenie so zivym, zaizoluj a nezabudni zaizolovat aj diery po spendlikoch :). Alebo ked nechces mat poprepichovany koax, tak zacni so spojenim na 15m, odmeraj a postupne skracuj. Pri 80m pasme zodpoveda 100khz posunu pri RG58 cca 350mm koaxu.
Ako spravne pripomenul OM1ATT ochrana by mala byt spojena na ekvipotencionalnu zem pri vstupe do budovy, zalezi od toho, kde byvas a ake mas moznosti. Je tiez rozdiel, podla akej normy mas riesenu ochranu domu pred bleskom a vybojom, aku mas elektroinstalaciu, ci TN-C alebo TN-S, ako mas zapojeny zdroj, ci je PE zo sasi pripojene k – polu atd…
Vela premennych, ochranit sa mozes proti naindukovanemu naboju od blizkeho blesku, ak ti to buchne do domu, tak sa ti prepatie dostane z takych smerov, od akych ani len netusis, po el. sieti, indukcia, subehy, vodvod, internet, kablovka, STA, kurenie, neprizvarana armatura v paneli… Pri starom panelaku utopia vyriesit to.
Pokial je dom podla najnovsej normy s oddialenym bleskozvodom a ekvipotencionalnym zapojenim zemi a prepatovkami sa da minimalizovat riziko, 100% ale nie je nikdy.
Aj pri profi rieseniach teleopov su obcasne skody po zasahu stoziaru bleskom, hlavne si to odnesu zdroje, par desiatok som ich uz opravoval 🙂 A pri tom tam su anteny umiestnovane pod vrchol stoziaru, niekolko uzemneni, su tam stvrtvlnne pahyle v mieste prechodu do budy (Telekom), pospajane vsetky racky, rosty 25mm medou, prepatovky na privode el. siete a stane sa…
Najidealnejsie je pri moznosti prepatia ako burka, snehova chumelica, hmla a pod odpajat antenuTo je síce určite najlepšia možnosť, ale ako toho dosiahnúť? Koax od antény mám zvedený cez vetraciu šachtu na bytovke priamo do bytu. Takže jediné možné odpojonie je v byte, čo nie je celkom ono. Najlepšie by bolo na dialku dokázať odpojiť koax ešte pred vstupom do budovy, čiže na streche. Nevidel niekto nejaké riešenie? Tuším som kdesi videl že chlap odpájal na diaľku konektor PL cez servopohon. Pokiaľ by to ale malo chrániť proti preskočeniu blesku, tak si myslím že by bolo treba dosť veľkú vzdialenosť na odpájanie.
na 3,7MHz mam tlmivku, lebo balun mam prudovy...Tak to by som poprosil trochu rozpísať, lebo moc nerozumiem. Keď sa dáva prúdový balun, či už toroid, alebo nacvakané ferity, vtedy sa nedáva skratovací pahýl, ale lepšia možnosť je tá tlmivka? Ak áno, tak prečo?
Čiže zatial mi to vychádza na ten skratovací pahýľ, no tá dĺžka je celkom dosť. Moja otázka znie, či je možné ten pahýľ skrútiť povedzme do cievky, alebo niečo podobné, alebo musí ísť pekne súmerne pozdĺž napájača?
Ďakujem za reakcie, verím že to pomože viacerým, nakoľko sa jedná o dosť doležitý článok vysielacieho ako aj prijímacieho reťazca.
@saless wrote:
na 3,7MHz mam tlmivku, lebo balun mam prudovy...Tak to by som poprosil trochu rozpísať, lebo moc nerozumiem. Keď sa dáva prúdový balun, či už toroid, alebo nacvakané ferity, vtedy sa nedáva skratovací pahýl, ale lepšia možnosť je tá tlmivka? Ak áno, tak prečo?
Čiže zatial mi to vychádza na ten skratovací pahýľ, no tá dĺžka je celkom dosť. Moja otázka znie, či je možné ten pahýľ skrútiť povedzme do cievky, alebo niečo podobné, alebo musí ísť pekne súmerne pozdĺž napájača?
Ďakujem za reakcie, verím že to pomože viacerým, nakoľko sa jedná o dosť doležitý článok vysielacieho ako aj prijímacieho reťazca.
Pahyl nepouzivam pre jeho uzkopasmovost, na dipole sa da pocuvat nielen na pasme, kde je ladeny. Dipol odpajam za oknom v panelaku.
Pahyl mozes skrutit do klbka, teoreticky sa moze mierne rozladit ale nemal by sa, pokial ti netecu po plasti vf prudy. Lad ho tak, ako ho budes pouzivat.
Dobre teda, tak ste ma presvedcili, idem do tej tlmivky, nakoľko pahýl je úzkopásmový. Viete mi ešte dať návod ako naviniem tú tlmivku? Ďakujem.
Ulohou spominanej tlmivky je to, aby tvorila skrat pre staticke indukovane jednosmerne napatie, ale aby netlmila vysokofrekvencnu energiu iducu z vysielaca do anteny, resp. vysokofrekvencnu energiu prijatu antenou a postupujucu koaxialom do prijmaca.
To znamena, ze pre jednosmerne napatie by mala mat nulovy odpor, cize skrat ale pre vf signal by mala mat nekonecny „odpor“ (spravne, impedanciu).Impedancia (pre zjednodusenie ju stotoznime s induktivnou reaktanciou) X(L) = u * 2 * Pi * f * L, kde
u – permeabilita materialu na ktorom je cievka navinuta
f – pracovna frekvencia
L – indukcnost cievky, ktora zavisi na pocte zavitov a jej rozmerochPri navrhu tlmivky je este dolezite brat do uvahy aj jej parazitnu kapaciu, ktora spolu s jej indukcnostou vytvori rezonancny obvod, ktoreho rezonancna frekvencia by nemala lezat v pasme na ktorom je antena pouzivana.
Samozrejme situacia je omnoho zlozitejsia a konkretny navrh ochrany zariadenia pred ucinkami statiky, resp. blesku zavisi na konkretnom pripade. Kazda metoda ochrany ma svoje vyhody aj nevyhody a neda sa jednoznacne urcit, ktora je najlepsia. Vzdy ide skor o kombinaciu viacerych metod, no najjednoduchsia a najucinnejsia metoda je vzdy odojit antenu od zariadenia a pripojit ju k zemi.
Nikto Ti nanapise urob to tak, alebo tak a budes moct kludne spat…Dobre teda, tak upresním otázku. Nad plechovou strechou paneláku mám natiahnutý plnorozmerový dipól na 80m pásmo. Strecha je sedlová a po jej strede ide bleskozvod. Aké konkrétne kroky mi doporučujete v tomto prípade, aby som ochránil vstup rádia pred statickou elektrinou? Zvod koaxu mám zvedený do bytu cez vetraciu šachtu a končí mi v obývačke. Je mi jasné, že najlepšia ochrana je vždy koax odpájať od zariadenia, no keďže mi končí doma v izbe, ak ho aj odpojím, ochránim síce rádio pred statikou, no stále mám veľké riziko, že mi do izby vbehne aj blesk. Preto sa koax odpája najlepšie mimo byt, ale ja takúto možnosť nemám. Takže čo by ste mi navrhli v takomto prípade? Poprípade mi prosím vás popíšte ako to máte poriešené vy, nech mám lepšiu predstavu aké mám možnosti. A čím viac ochrán, tým budem lepšie spávať 🙂 Ideálne by bolo mať tú tlmivku, poprípade pahýl s polu snejakou bleskojistkou na koaxe pred vstupom do vetracej šachty a najlepšie k tomu všetkému aj odpájať koax…Prosím skúste mi poradiť na moju konkrétnu situáciu, konkrétne veci, nie teoretické možnosti a pekné vzorce. Tak ako mi to pekne vysvetloval OM1AEG, tak nejako si to predstavujem. Ďakujem všetkým diskutujúcim.
Ochranu aku ty pozadujes riesi STN EN 62305-1 až 4, ale v starom panelaku postavenom podla starych noriem to je takmer neriesitelne. V starom panelaku nemas TN-S sustavu, nemas zeme vyvedene na ekvipotencionalnu svorku, nemas prepetovky a dalsich vela vela veci… V starom panelaku mas vsetky kovove veci na streche pripojene na bleskozvod, podla novej normy pouzivas oddieleny bleskozvod a zariadenia chranis bleskoistkou pripojenou na ekvipotencionalnu svorkovnicu.
Silne teoreticky sa mozes pokusit priblizit sa norme tym, ze antena bude pod urovnou bleskozvodneho jimaca, nebude s nim spojena, budes viest koax v predpisanej vzdialenosti od kovovych predmetov a panelu s pomocou distancov a takto aj po obvode budovy az ku tebe ku oknu. Zdola si dovedies PE ekvipotencial, nahodis prepatovky, prerobis doma elektroinstalaciu na TN-S a nebudes pouzivat kablovku, STA, kablovy telefon ale len optickeho providera, domovy telefon ani zvoncek nesmu mat subeh s tvojou elektrinou plus dasich par uprav a to este dufaj, ze mas dobre pozvarane zelezo v paneli, ze elektrika od susada nejde vedla tvojej atd… Vetrak pouzit nemozes, lebo nedodrzis preskokovu vzdialenost… Dole musis vyriesit vytvorenie ekvipotencialu, skontrolovat ci su vsetky bleskozvody a armatury preprepojene a ak nie tak prepojit…
Ako som povedal, takmer nerealizovatelne a musis zit s rizikom, ak to mas ako mas. Optimalne je, ak je tvoj panelak o par poschodi nizsie ako blizky, ak na tvojom panelaku nie je aktivny bleskozvod ale na vedlajsom je a potom je sanca priameho zasahu bleskom minimalna.
Ja som po skúšaní rôznych „ochrán“ proti statike zakotvil pri najjednoduchšom riešení. Odpájam antény od zariadenia .A aby som nezabudol,dal som si z vnútornej strany dverí upozornenie:Pri odchode VYPNI ANTÉNY!!! Je to netechnické,ale účinné.
Ja používam bleskoistku TT3G50HP ako hrubú ochranu a následne relé prepínač antén, ktorý pri vypnutí zariadenia všetky antény zopne na zem. Toto je zvonka budovy v elektroinštalačnej skrinke.
El.prívod 230V obsahuje prepäťovú ochranu.
Pri pri predpokladanej dlhšej nečinnosti odpájam konektor od zariadenia (v skrinke vonku).
Nazdávam sa, že treba rozlíšiť dve úrovne ochrany, prvá ochrana života a zdravia, druhá ochrana zariadenia.
V každom prípade je potrebné mať v poriadku hromozvod. Jednotlivé vodiče hromozvodu nesmú byť rozpojené. Pokiaľ sa vykonávaju pravidelné periodické revízie, tak máte akú takú ochranu zabezpečenú. Druhá vec, musíte sa dohodnúť akú ochranu požadujete. Statika a úder bleskom sú dve veci, aj keď môžu narobiť rovnakú škodu. Pod statikou si predstavujem naindukovanie náboja do antény (napr. vietor, mraky, prpípadne úder blesku 1000 m ďaleko a pod.) a úder bleskom je jasný. Každý hromozvod má určité ochranné pásmo, ktoré záleži na jeho výške. Dobre je to popísane v http://www.els.webzdarma.cz/atmel.html
Každý prípad je individuálny. Ja osobne mám rádio niekedy trvale pripojené aj pol roka k anténe a doteraz sa nič nestalo. Ale čert nikdy nespí.
