Ideme na kopec…

Na základe niekoľkých desiatok expedícií s CB ale aj dvojmetrom po kopcoch Slovenska a Moravy (napr. aj Solisko 1840m, Kráľova hoľa 1948m, Chopok 2032m či Lomnický štít 2633m) sme si v našom teame vypracovali určité know-how, ktoré môže byť prospešné aj vám. Ide o zopár skôr organizačných a turistických trikov, ako o technickú prípravu….

Dôkladne zvážte pre a proti každej kóty, na ktorú vám padne zrak. Najdôležitejším aspektom je odhad šírenia signálov. Liezť na dvojtisícovku z troch strán zakrytú trojtisíckami je síce možné, ale nie najmúdrejšie. Na turistických mapách sú symbolom vyznačené vrcholy s kruhovou vyhliadkou. Staré časopisy tiež nezaškodí oprášiť. Sú v nich tajomné a čarovné príbehy z expedícií našich otcov a dedov…. Na mnoho kót sa už zabudlo. Situácia sa však mohla zmeniť, a kedysi slabá kóta dnes môže byť mimoriadne atraktívna.

Druhým plusom kóty je elektrická zásuvka. Moderné generátory sú síce malé, ľahké a spoľahlivé – ale pekelne drahé. Najlacnejší vychádza asi desaťtisíc korún. S nízkym výkonom sa dá ísť celý contest aj z akumulátoru. Na trhu je široký výber celouzavretých akumulátorov rôznych napätí a kapacít. Dobíjanie je možné napríklad zo solárnych panelov.

Ak sú na (alebo takmer na) vrchole budovy, zistite, či by sa tam nedalo ubytovať. Väčšina chát má webstránku, kde tieto údaje sú. Ak nie, môže pomôcť “domorodec”, ktorý sa vyzná. Nemusí to byť ani rádioamatér. Takýto sprostredkovateľ môže byť veľmi cenný! Kontakty sa dajú získať aj cez obecné úrady. Ak nájdete tú pravú osobu a ste dostatočne milý, dozviete sa veľmi veľa – telefónne čísla, adresy, rady…

Ak predošlý postup nazaznamenal úspech, ostáva ešte osobná návšteva. Urobte si čas, vezmite rodinu a pod zámienkou “výletu” zájdite na výzvedy. Každý ekonomicky zmýšľajúci majiteľ takejto nehnuteľnosti vie, že mu môžete vylepšiť rozpočet. Ak je to možné, urobte si pri tejto príležitosti fotodokumentáciu.

Je však ešte mnoho holých kopcov, kde nie je ani elektrina ani ubytovanie. Vysielať sa však dá aj z auta. Zo stanu je to veľmi obtiažne realizovateľné, a už vôbec nie v zimnom období, ktoré vo vyšších polohách trvá o niečo dlhšie. Takéto kopce bývajú najmä v národných parkoch s vyšším stupňom ochrany prírody. Občas sa ale priepustka na vjazd motorového vozidla či bivak dá pomerne lacno získať na správe parku. Vopred si však pripravte argumentáciu a vysvetlenie, o čo vám vlastne ide. Načierno to neskúšajte, pokuty sa pohybujú v tisícoch a desaťtisícoch.

Zvláštnym prípadom sú TV a rozhlasové vysielače. V posledných rokoch sa však modifikujú na bezobslužné. Zopár však ešte vždy vyžaduje trvalú prítomnosť obsluhy. Takéto objekty sú pre verejnosť bežne neprístupné, no ak si podáte žiadosť o exkurziu, je šanca, že vám bude vyhovené. Intenzita el.poľa však býva veľmi vysoká, pozor, aby ste neboli sklamaní!

O kopcoch, kde má zariadenia iba Armáda SR nemá zmysel ani uvažovať. Vojsko si svoje tajomstvá stráži a o žiadnych exkurziách nemôže byť ani reči. Navyše taký priebeh radaru (najmä na vyšších pásmach) vám asi rýchlo zoberie chuť na vysielanie.

Preprava v električke Či už ideme na kopec po vlastných alebo nejakým dopravným prostriedkom (autom, sedačkou, lanovkou), pamätajte, že idete do prírody. Pretože tam chceme, ale naspäť musíme! To znamená primerané oblečenie. Ale najmä obutie. Chodidlá sú totiž najvzdialenejším miestom od srdca. Radšej investujte pár stoviek viac do dobrých topánok ako do inej časti oblečenia. Termoprádlo (Craft, Moira, Lytex a i.) má opodstatnenie pri peších túrach. Výrobky z nich musia tesne priliehať na telo. V takom prípade sa pot ihneď dostáva z pokožky do ďalších vrstiev oblečenia. Nechráni však pred vetrom. Druhým miestom, ktoré sa vyplatí udržiavať v teple je hlava, pretože mozog spotrebuje veľké množstvo krvi. Dobrá windstopperová čiapka je v zime na nezaplatenie.

Samozrejmosťou je aj rezervné oblečenie. Použije sa po výstupe, kým prepotené vyschne, po daždi alebo po páde do potoka. Odporúčam rezervné oblečenie iného druhu, ako to, čo máte na sebe. Napríklad ak mám na sebe tričko s krátkym rukávom, v rezerve mám rolák. V prípade ochladenia si oblečiem oboje. S dvoma tričkami s krátkym rukávom sa budem triasť od zimy…

Cordurový ruksak Trek Sport Tibet 50 Ruksak je veľmi dôležitým doplnkom. Najväčšími nepriateľmi portablovania sú hmotnosť a objem. Každý kilogram, každý centimeter je dôležitý. Pretože na rozdiel od bežných turistov, ktorí si hodia do batoha tri rožky, paštiku a minerálku, my nesieme do prírody množstvo zariadení. Koľko váži váš zdroj? Aký veľký máte PSV meter?

To znamená rozmýšľať a brať len to najnutnejšie. Sada skrutkovačov je fajn, ale nestačil by jeden? Ako druhý môžem použiť švajčiarsky nožík (na malé skrutky hrot noža, na prostredné špičku otvárača na konzervy, na veľké skrutky otvarak na fľaše). Rovnako zvážiť rozmery a váhu chladičov – použite radšej menší chladič a ventilátor. Najrozmernejšia je vždy anténa a stožiar. Maximálna únosná dĺžka môže byť 220 centimetrov. S dlhšími trubkami zabudnite na akýkoľvek verejný dopravný prostriedok, aj tak si zábavy vo vlaku či autobuse užijete dosť.

Ruksak musí vydržať záťaž, ktorú mu prichystáte. Nie každý ruksak to zvládne. Veľmi odolné sú ruksaky z Cordur-y. Trekorové sa hodia maximálne do 15 kg. Veľkosť je daná tým, čo potrebujete odniesť. Skôr toho bude viac ako menej, takže sa pobzerajte aspoň po 60 litrovom ruksaku. Samotný model nie je dôležitý – pri výbere si skúste predstaviť, čo by ste kam uchytili popruhom, čo dali dnu,…

Stožiar býva veľkým rébusom. Pevnosť sa nemusí naháňať iba hrúbkou steny trubiek. Výhodnejšie použiť trubku s väčším priemerom. Kotvenie je nutnosťou. Fušerina + fušerina = polámaná anténa. Osvedčilo sa kotvenie štyrmi kotevnými lankami (po 90°) v dvoch výškach, čím zamedzíte prehnutiu stožiara. Dobré kotevné lanká kúpite v športových obchodoch pod názvom pomocné horolezecké lanká. Majú obrovskú pevnosť v ťahu. Nevýhodou je elasticita (rozťažnosť). Variant s kevlarovými vláknami, ktoré je pevnejšie ako oceľové lanko rovnakého priemeru, je však pekelne drahé.

Samozrejme toto je len základná výbava. Niekto bude potrebovať spacák, stan, kempingový varič, rozkladací nábytok,… V ruksaku však nesmie chýbať: aktuálna mapa v dostatočnej mierke (nenada objasňat), kompas (na orientovanie, tiež na zistenie azimutu antény), vodotesná baterka (ak by bolo nutné niečo vonku v noci robiť, na signalizáciu pri nehode a pod.), vodotesné zápalky, nôž a doklady (občiansky preukaz, preukaz zdrav.poisťovne a koncesia). Mobilný telefón sa hodí vždy, či už pri problémoch, alebo dohodení skedov, pripojení do Internetu či clustra. Pre každý prípad pribaľte aj pár liekov (Anopyrin, Fenistil, obväz, náplaste).

V lete je prístup na kóty lepší. Peší výstup sa dá ešte zľahčiť pomôckami: teleskopickými paličkami (nezabúdajte na kilogramy na chrbte), camelbagom (vak, z ktorého sa dá kedykoľvek napiť) či bandážami. V zime sú perfektným spoločníkom obyčajné boby pre mládež (nie detský model). Hore kopcom v nich môžeme časť materiálu odviesť, dole sa môžeme spustiť. Športovejší rádioamatéri si môžu skúsiť vyšliapať nejaký kopec aj na pásoch.

Okrem zážitku z vysielania znamená výstup na kótu aj množstvo zábavy. Ak aj nebudete s výsledkom po conteste stopercentne spokojní, určite vám to vynahradí aspoň množstvo čarokrásnych výhľadov. Prajem vám mnoho úspechov pri hľadaní “svojho” kopca!

Pridaj komentár