Satelitný DX-ing na FO-29

FO-29 patrí medzi satelity poskytujúce najväčšie DX možnosti. Výhodou je stabilná prevádzka, dobrá výška dráhy (polárna, s perigeom medzi 800 a 900km), senzitívny prijímač a vysoká aktivita staníc.

FO-29 JAS-2 je japonský satelit vypustený 17.augusta 1996 nosnou raketou H-II z Tanegashimy. Má tvar nepravidelného viacuholníka so šírkou 44cm a výškou 47cm. Telo satelitu pokrýva 26 solárnych panelov, ktoré dobíjajú jedenásťčlánkovú 6Ah niklokadmiovú batériu.

Sú dve možnosti konfigurácie palubného transpondéra: v analógovom móde móde JA je uplink od 145.90 do 146.00 MHz CW/LSB a downlink od 435.80 do 435.90 MHz CW/USB. Vidno, že na zmenšenie veľkosti dopplerovho efektu sa využíva invertácia pásma. Všetko, čo vyšleme v LSB sa vráti na Zem v USB. Maják vysiela na 435.795 MHz CW 12WPM s výkonom 100mW. Na komunikujúce stanice tak ostáva 900mW výkonu vysielača na downlinku.

Digitálny mód JD má uplink na frekvenciách 145.850, 145.870, 145.910 MHz FM a downlink na 435.910 MHz 1200-baud BPSK alebo 9600-baud FSK. Značka je 8J1JCS. Tento mód však vzhľadom k jeho energetickej náročnosti a dostatočnému počtu digi satelitov sa využíva málo.

Downlink na 70cm sa vyznačuje niekoľkými špecifikami:

• je slabý – treba si uvedomiť, že 900mW je celkový výkon transpondéra. Ten sa delí medzi komunikujúce stanice a QRM. Našťastie sa priaznivo uplatňuje časové rozloženie signálu, pretože sa nestane, aby všetky stanice naraz stlačili kľúč alebo plne premodulovali svoj vysielač. Pri vzdialenosti nad 1500km, nízkom výkone a jednoduchých anténach na satelite je signál slabý. Keď uvážime, že bežná stanica nemá možnosť elevácie antén, je príjem ťažkým orieškom
• doppler – jav sprevádzajúci každý vysielač, ktorý je v pohybe. A satelit jednoznačne v pohybe je. Podľa trasy preletu vzhľadom k pozemskej stanici je viac alebo menej výrazný. Dosahuje cca.10kHz za prelet, prakticky aj behom spojenia je výhodné ho korigovať
• úniky signálu – spôsobujú ho dve príčiny. Prvá súvisí so stáčaním polarizácie signálu a minimami vo vyžarovacej charakteristike antény (pokiaľ nie je použitá elevácia antény, je sú vo vyžarovacom diagrame patrné „vejáre“ s minimami). Druhá súvisi s množstvom komunikujúcich staníc. Pokiaľ začne vysielať veľmi silná stanica, „ukradne“ si väčšinu výkonu transpondéra pre seba

 

Aké kritériá sú k práci cez FO-29? Najdôležitejším je dobrý príjem. Minimom je anténa so ziskom 10dBd bez predzosilňovača. S ňou je možné zachytiť aspoň signály silnejších staníc. Slabšie jednoducho zanikajú v šume. Ziskovejšia anténa výrazne zlepší pomer signál/šum, ale jej nevýhodou je úzka vyžarovacia charakteristika. Ako najvýhodnejšie sa javí použitie menšej antény so ziskom 10-12 dBd a nízkošumového predzosilňovača. Ak je to možné, elevácia anténneho systému, alebo fixná elevácia. Jednoduchou downlink anténou môže byť napríklad konštrukcia na www.mydarc.de/df8gh/modejbyagi.htm alebo http://users.belgacom.net/hamradio/schemas/uhf10el.gif.  Perfektné vlastnosti má aj www.df9cy.de/df9cy_432lna.htm.

Na uplink-u je potrebný výkon asi 100W ERP (výkon vysielača krát zisk antény znížený o straty v koaxiálnom kábli). To je napríklad aj 25W do KRC-ky. Je lepšie však mať rezervu, ktorú ľahko dosiahneme ziskom antény a regulovať výkon podľa potreby. Niektoré stanice dosahujú ERP v stovkách wattov (500 a viac). Kruhová polarizácia je výhodou, signál je oveľa stabilnejší.

Prakticky nie je možné pracovať bez posluchu vlastného signálu na downlinku. Ako ideálne riešenie sú dva nezávislé TCVR-e, jeden na 2m, druhý na 70cm. Dôležité je, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu RX cesty po zakľúčovaní. Výhodné je použitie roger-beep vo vysielači.

Oblety sa dajú spočítať aj online na internete, ale z hadiska smerovania antén je lepšie sledovať oblet na obrazovke PC v reálnom čase. To zvláda každý trackingový program, napríklad SatScape, Orbitron, NOVA ai.

Pre prvé pokusy si nevyberajte ťažké oblety s eleváciou pod 10 stupňov. Ich nevýhodou je veľká vzdialenosť medzi pozemskou stanicou a satelitom a veľká miera pohybu, čo sa prejavuje v dopplerovom efekte. Ladíme okolo 435,850 MHz (plus mínus 15 kHz) a hľadáme výskyt signálov. Ak ich počujeme zrozumiteľne, môžeme skúsiť aj vysielanie. Nájdeme na downlinku voľnú frekvenciu a za ťahavého „óóólaaa“ sa snažíme naladiť na 2m TX tak, aby sme sa počuli. Chce to trocha praxe a citu, kým sa to zvládne.

Z OK staníc som počul/pracoval s: OK1DOZ, OK1DEU, OK2XPJ a OK2FRP. Z OM staníc som zaregistroval jedinú, OM5KV. Prím hrajú talianske, nemecké a holandské stanice, slušné zastúpenie majú aj SP, F, UA. Vychtávkami sú HZ1NH, TA1D, ES1RF, SM0LQB, HA8IH, 9H1FF a iné. Ako vyzerá príjem HZ1NH na 13el.DK7ZB bez predzosilňovača si môžete vypočuť :.: TU :..

Prevádzka cez FO-29 je ťažkým orieškom a zvládnu ju len tí najlepší. Je dobré mať na zreteli, že vytvorením pracoviska pre FO-29 máme viac než solídny základ pre FM LEO satelity (momentálne QRV AO-51, SO-50 a AO-27). VO-52 a AO-7 (mód B) má vymenené pásma na uplink a downlink. Pri tomto počte satelitov a počte obletov je možné takmer v ktorúkoľvek dobu zasadnúť ku rádiu a urobiť DX QSO podľa chuti. A to za tú námahu stojí.