Jednoduchý stmievač ovládaný senzorami

Opäť som vybral nevšedný článok z množstva, ktorý mi Rado poslal už dávnejšie: Stmievač je určený pre ovládanie jasu malej žiarovky napájanej jednosmerným napätím 6V z akumulátora alebo sieťového zdroja. Žiarovka je napájaná cez N-MOSFET typu BUZ10, ktorý s pamäťovým kondenzátorom C1 tvorí Millerov integrátor. Prstom priloženým na senzorové plôšky 1 a 2 sa privádza na riadiacu elektródu G kladne napájacie napätie alebo potenciál zeme.
Dotykom plošiek 1 sa C1 nabíja, napätie na elektróde G vzrastá, napätie na kolektore (D) klesá a žiarovka sa rozsvecuje. Pretože odpor prsta je podľa sily prítlaku asi 100k až 1M, nabíja sa C1 relatívne pomaly a jas žiarovky sa mení plynulo (rýchlejšie pri silnejšom a pomalšie pri slabšom prítlaku). Pri dosiahnutí požadovaného jasu prst zo senzora oddialime a vďaka teoreticky “nekonečnému” izolačnému odporu elektródy G zostane kondenzátor C1 nabitý dosiahnutým nábojom a jas žiarovky sa ďalej nemení. Naopak, pri dotyku plošiek 2 sa kondenzátor vybíja, napätie na kolektore vzrastá a žiarovka zhasína. Oddialením prsta vo vhodnom okamžiku opäť zafixujeme zvolený jas.

Pretože izolačný odpor elektródy G nie je v skutočnosti nekonečný, stmievač si pamätá nastavený jas iba niekoľko hodín. Aby bola táto doba čo najdlhšia musíme použiť na mieste C1 kvalitný fóliový kondenzátor s kapacitou asi 100 nF, medzi kovovými senzorovými plôškami musí byť kvalitný izolant a dostatočná vzdialenosť. Elektróda G musí byť zapojená “vo vzduchu”. Cele zariadenie musí byť umiestnené v suchom prostredí. Tranzistor môže ovládať prúd až niekoľko ampér. Pri väčšom prúde sa zahrieva a preto musí mat primeraný chladič. Stmievač by mohol pracovať aj s napätím batérie a žiarovky 12V, pri väčšom napätí hrozí prieraz medzi elektródami G a S, medzi ktorými môže byt u bežných tranzistorov maximálne napätie + – 20V.

Experimentovať je možné aj s veľkosťou kapacity C1. Cele zapojenie je zaujímavá hračička vďaka ktorej sa jednoducho oboznámite s funkciou tranzistorov typu MOSFET.

Pôvodný prameň: ELEKTOR, 7-8/2000.

Pridaj komentár