Počas svojej rádioamatérskej činnosti som už vyskúšal množstvo antén na KV. Niektoré som postavil podľa ich návodu, iné som staval skôr podľa možností môjho QTH. Zaujímavé vlastnosti mala predposledná verzia. Dipól 2 × 19,6 m s ramenami tvorenými vždy dvoma fosforbronzovými drôtmi vo vertikálnej vzdialenosti 1 m od seba, na vzdialenom konci navzájom izolovanými, invertovaný z 15 m na 8 m, sa správal veľmi prívetivo.
S prispôsobovacím členom FRITZEL 1 : 1 neprekročil na žiadnom pásme PSV 2, takže nebolo potrebné používať žiaden transmatch. Po predchádzajúcom ležatom Delta Loope, ktorý sa bez prispôsobenia nezaobišiel, to bola celkom pohoda.
Pri konštrukcii a stavbe tejto antény som využil všetko, čo sa dalo nájsť o anténach na internete. Vyšiel som z teoretického predpokladu širokopásmového dipólu s hrúbkou vodiča 1 m, ktoré sa ešte ďalej rozšíri, ak sa konce takéhoto maxivodiča (tvoreného skromnými dvoma drôtmi) elektricky nespoja. Dipól sa prekvapivo správal tak, ako som očakával. Prijateľne rezonoval na všetkých používaných kmitočtoch. Na 3,5 a 10,1 MHz bol nameraný PSV 1,2 a na 1,8 a 21 MHz bol PSV 2. Ostatné kmitočty boli v rámci tohto intervalu.
Bohužiaľ – jedného dňa začiatkom tohto leta prišli Technické služby a jeden koniec antény, upevnený na stĺpe verejného osvetlenia, sa ocitol bez varovania na zemi. Podľa trochu kuriózneho vysvetlenia to bolo na podnet obecného úradu, ktorý si objednal natieranie stĺpov a firma odmietla ručiť za natieranie okolo najrôznejších tabúľ na stĺpoch. Prekvapivo desiatky dopravných značiek a miestnych orientačných tabúľ nevadili.
Tento približne ročný pokus ukázal, že aj dnes sa dá úspešne experimentovať s dipólovými anténami. Len to vyžaduje trochu väčší pozemok a trpezlivosť.
OK1FTJ