Kongo 2002: Africké dobrodružstvo (ukončenie)

Niekoľko neúspechov

Cesta bola perfektná, bez problémov. Ale po pristáti nebolo všetko také jednoduché. Nevinne som povedala Josepovi aby nafilmoval pár záberov letiska video kamerou. No nemohol to urobiť, pretože hneď sa objavil vojak v čiernom, ktorý kričal čo to robíme a aby sme mu ihneď kameru dali. Viete si asi predstaviť ako sme sa cítili, ale po namáhavom rozhovore sme ho presvedčili, že sme iba turisti- no predstavte si, turisti v Kongu?- a že sme nenahrávali nič dôležité. Nakoniec nám kameru vrátil a my sme sa rýchlo ponáhľali do budovy pre batožinu. Ale samozrejme, nič prvýkrát nefunguje. Oznámili nám, že našu batožinu zabudli v Paríži a ak budeme mať šťastie, príde ďalším letom v pondelok. Bol štvrtok, takže stratíme najmenej štyri dni vysielania, dúfajúc, že batožina príde, lebo ak nie, tak je všetkému koniec.Ocitli sme sa teda v cudzom meste len s odevom, ktorý sme mali na sebe a s anténami (to bola jedina batožina, ktorá prišla). No nemali sme koaxiálny kábel ani zdroj, takže sme nemohli robiť vôbec nič.

Rozhodli sme sa teda ísť do hotela s nádejou, že zajtra svitne krajší deň a my sa budeme pozerať na veci inými očami a možno nájdeme nejaké východisko. Nasledujúci deň sme začali s optimizmom a išli sme sa popozerať na miesto, kde by sme postavili naše antény. Od manažéra hotela sme dostali povolenie použiť strechu hotela. Strecha bola rozdelená na dve krídla, jedno bolo prístupné 24 hodín denne, druhé bolo zase uzavreté, keďže sa tam nachádzalo veľa cenností. Hotel Meridien je najvyššou budovou v meste a na jeho streche sú umiestnené letišné a policajné antény a tiež niekoľko satelitov a televízne antény. Väčšina z nich je situovaná vo voľne prístupnej zóne, takže na naše antény ostávalo len málo miesta. Na druhom krídle strechy nebolo takmer nič, no nevýhodou bola jeho nedostupnosť. Údržbár nám vysvetlil, že nie je problém tam tie antény postaviť, ale nie je možné aby nám dal kľúč od strechy. Takže by sme si museli pýtať povolenie vždy keby sme chceli otočiť alebo prestaviť antény, ale že by im to neprekážalo. Nakoniec sme sa rozhodli nainštalovať antény v tejto druhej časti. To je dôvod prečo sme chodili na strechu čo najmenej, aby sme nespôsobovali veľký rozruch.

Keď sme už vyriešili umietnenie antén, išli sme na PTT po licenciu na vysielanie. Po zaplatení príslušných poplatkov nám boli teda vystavené TN3B a TN3W.

Prekvapenie

Po nákupoch sme sa vrátili späť do hotela, kde nás čakalo veľké prekvapenie. Niekto volal z letiska, že prišla naša batožina linkou z Paríža cez Libreville (Gabon) do Brazzaville. Aké šťastie! Museli sme však byť na letisku pred jednou. Pozreli sme sa na hodinky a zistili, že je 12 hodín, tak sme si vzali taxík a ponáhľali sa na letisko. Samozrejme, boli sme v Afrike a všetko nešlo hladko. Človek zodpovedný za batožinové priestory odišiel domov, keďže už neočakávali v ten deň žiadne medzinárodné lety. A nikto iný nám kufre nemohol vydať. Rozhodli sme sa teda prísť na druhý deň o deviatej ráno dúfajúc, že budeme mať viac šťastia.

Vrátili sme sa do hotela a začali stavať antény. Požičali sme si francúzky kľúč a skrutkovač a dali sa do práce. Na druhý deň o deviatej sme dorazili na letisko, ale zase tam nikto nebol, keďže doobeda nemali prísť žiadne medzinárodné lety. Tak sme sa vrátili do hotela a pokračovali v práci s anténami pod horúcim slnkom. Na poludnie sme šli opäť už po tretíkrát na letisko a nakoniec našli človeka, ktorý nám naše veci vydal. Neskôr sme pokračovali s inštaláciou zariadenia. Nanešťastie zosilovač sa poškodil, ale Josep ho nakoniec opravil. Bola sobota a konečne sme mohli vysielať, a dokonca skôr ako sme očakávali.

Omša a nakoniec QRV

V pondelok o 7.00 ráno nás Willy, náš sprievodca, vyzdvihol a išli sme s ním na omšu. Súhlasili sme že pôjdeme, keďže sme si mysleli, že do utorka nezačneme vysielať. Po omši, kde sme boli milo prekvapený Africkou pohostinnosťou, sme sa vrátili do hotela. Nakoniec o 11.48 Josep urobil prvé CQ ako TN3B na 10 m pásmea okamžite počul veľký pile-up v reproduktore. Ja som urobila CQ ako TN3W na 12m pásme, a ďalší pile-up som počula v mojích slúchadlách.

Takže TN3B a TN3W boli pripravené na vysielanie a našťastie len s jeden a pol dňovým omeškaním. Strávili sme celé popoludnie bezo zmeny frekvencie len s malými prestávkami aby sme sa napili vody. Po viac ako ôsmych hodinách vysielania bez prestávky, sme sa nakoniec rozhodli oddýchnuť si a najesť sa, keďže sme od raňajok nič nemali. Potom sme znovu pokračovali vo vysielaní.

A takto šli dni. Vstávali sme o 7 alebo 8 ráno, miestneho času, a po osviežujúcej sprche sme zasadli k rádiostoaniciam. Niekedy sme ani neraňajkovali ani neobedovali. Robili sme si len krátke desať minútové prestávky z času na čas a hneď sme zase boli späť pri rádiách.

Dni plynuli a počet QSO sa zväčšoval. Josep striedal CW a RTTY. Samozrejme ľudia od nás chceli rozličné pásma a módy, ale našim cieľom bolo potvrdiť spojenie s touto krajinou čo najväčšiemu počtu staníc. Kým sme vysielali na vyšších pásmach, nemohli sme vysielať na 40 a 80m. Boli sme nato len dvaja operátori a nemali sme dosť času nastavovať antény. Ako som už predtým spomínala, museli sme si pýtať povolenie vyliesť na strechu. Nakoniec sa nám podarilo nainštaloať drôtené dipóly na 40 a 80m vo štvrtok poobede. Dipól na 40 m fungoval skvele, ale nemožné bolo nastaviť ten na 80m. Tak sme sa snažili vysielať na 40m, no zastihla nás tropická búrka, ktorá nás donútila ísť na QRT. Keď sme sa to pokúsili zopakovať nasledujúci večer, dipól nefungoval. V sobotu ráno sme zistili, že balún bol poškodený bleskom. Po oprave sme mohli pokračovať.

Niečo o 6m. Stalo sa niečo podobné, ale mali sme trochu viacej šťastia s anténou. Veľa ľudí chcelo aby sme boli naladený na tom pásme. V stredu poobede sme sa rozhodli postaviť našu vlastnoručne vyrobený 3-elementový beam. Ale propagácia nebola veľmi dobrá a jediné QSO bolo s Patrikom, 9Q1A, ktorého QHT bolo na druhej strane rieky. Nikto iný neodpovedal., hoci sme skúšali na SSB aj CW, tak sme sa vrátili k pile-upom. Nasledujúci deň sa nám darilo viacej, dobre sa nám otvorina južná Európa. Na 6 m sme urobili ďalších 242 QSO, s čím sme boli veľmi spokojní.

Nakoniec prišiel pondelok 27 máj, čas nášho odchodu. Pomaly sme začali rozoberať naše zariadenie. Na zozname sme mali asi 26,000 QSO, za sedem dní vysielania. Nakoniec sme boli veľmi spokojní s tým ako sa veci vyvunuli, ale stále sme sa pohrávali s myšlienkou, že to mohlo byť ešte lepšie.

Čas na QRT

Naše dobrodružstvo sa však ešte neskončilo. Museli sme všetko pobaliť. Vo veľkej horúčave sme šli na strechu a začali znášať antény. Nechceli sme zobrať všetko, aby sme nemuseli toľko platiť za extra batožinu. Zbalili sme zariadenie a antény a nechali tam drôty, kotevné laná, 6m beam. Batožina však bola aj tak stále ťažká.

Poobede sme prišli na letisko, kde sa začal náš posledný boj s birokraciou v tejto krajine. S našou btožinou sme si niesli aj veľkú, asi meter vysokú drevenú žirafu ako suvenír pre nášho syna Marca. Pomenovali sme ho Willy. Podstatou bolo, že export drevených častí je v Kongu zakázaný, čo nám predtým samozrejme nikto nepovedal. Drevené suveníry sú tam unikátne. Prehľadali nám celú batožinu, nevenovali žiadnu pozornosť transíverom, hľadali len drevené veci. Ak si ich chcete odniesť z krajiny, musíte zaplatiť daň. Po namáhavom vyjednávaní o sume ktorú máme zaplatiť- boli sme znechutný toľkými daňami, ktoré sme museli zaplatiť za licencie – sme sa nakoniec dohodli a mahli nastúpiť do lietadla.

Problémy s pasom a Willy-zbraň

Ale to ešte nebol posledný problém s našim Willym. Do Paríža sme prišli s meškaním kôli novým bezpečnostným opatreniam, a hoci detektor v Brazzavile fungoval dobre, bezpečnastni pracovníci Air France kontrolovali príručnú batožinu všetkým cestujúcim. Trvalo to večnosť. To bol dôvod nášho meškania a obávali sme sa, že nestihneme lietadlo do Barcelony. Keď sme sa blížili k Parížu, povedali nám že ten let stihneme, že na nás počkjú. Keď sa však otvorili dvere, zastavil nás policajt a povedal aby sme šli na pasovú kontrolu. “Je mi ľúto, ale nemôžete vstúpiť do krajiny, máte nejaké problémy s pasom”. “ To ale nie je možné”- znela naša odpoveď. Vysvetlili sme, že sme pasy používali veľakrát v rôznych krajinách a nikto si nič zlé nevšimol. Ale aj tak nás nepustili.. Pán, ktorý išiel s nami začal byť nervózny a snažil sa presvedčiť policajta, že na nás čaká lietadlo. Po chvíli sme mu ukázali naše občianske preukazy, čo ho nakoniec presvedčilo, že sme to my a nechal nás pokračovať v ceste. Rýchlo sme sa ponáhľali do lietadla. “Je mi ľúto, ale s tou vecou nemôžte pokračovať”, povedal ďalší muž ukazujúc na Willyho. Nemohli sme tomu uveriť! Povedali nám , že tú drevenú žirafu môžu považovať za tupú zbraň, ktorá nám má poslúžiť na unesenie lietadla. Neuveriteľné! Museli sme sa opýtať pilota, či nám povolí s tým cestovať. Snažili sme sa im vysvetliť, že je to darček pre nášho syna, a že to pre nás vôbec nebolo ľahké odniesť si ho z krajiny. Nechceli sme ho tam nechať. Chudák ten pán, ponáhľal sa s nami do lietadla požiadať o povolenie. Zrazu sa ozval hlas: “ Posledná výzva pre pána Gilberta a pani Fontovú. Prosím urýchlene nastúpte!”. Pilot však bol milý človek a dovolil nám nastúpiť aj s Willym za úsmevu letušiek keď videli tú “tupú zbraň”.

Po týchto malých dobrodružstvách sme nakoniec docestovali bezpečne domov. Kongo 2002 bolo veľkým úspechom. Potvrdilo nám to veľa e-mailov, ktoré sme od vás dostali a veľká návštevnoť našej web stránky.

Tu sú nejaké údaje o našom vysielaní:

Licencie: TN3B a TN3W
QSL informácie: cez EA3BT
Zoznam spojení dostupný na www.ea3bt.com
Celkový počet spojení: 25.597
Počet dní vysielania: 7
Módy: SSB, RTTY a CW
Pásma: 6, 10, 12, 15, 17, 20 a 40 metrov

Všetkým sa chceme veľmi pekne poďakovať a možno sa budeme ešte v budúcnosti počuť… !!

Núria Font, EA3WL
Josep Gilbert, EA3BT
Translated with big effort by YL of MW3SDO, corrected and revised by MW3SDO

Pridaj komentár