Prečo je rádioamatérčina skvelá?

Keď som tak čítal články publikované na internete, dostal som nápad napísať článok, ktorý by rádioamatérov inšpiroval zviditeľniť trošku toto naše hobby… Ja som sa zoznámil s rádiom vo veľmi mladom veku. Môj starší brat Jim sa stal rádioamatérom začiatkom 60. rokov ako 11-ročný. Jeho volačka bola K9YQQ (nočná mora na CW!) a rádioamatéri, s ktorými chatoval, ho volali “mladý káčer”. Dodnes si pamätám jeho zrub v Chicagu, starý stôl preťažený tonami starých kotiev…

Dnes si rádioamatéri musia poskladať alebo minúť ťažké peniaze za zariadenie. Ako 4-5 ročný som nebol v jeho zrube veľmi výtaný, keďže som stále vystrájal a vypínal bratovi VOX keď sa pokúšal chatovať s priateľmi na SSB. Ale čo by ste očakávali od takého malého chlapca, ktorý o rádiostaniciach nič natušil?

Ale spomienky mi stále ostávajú. Sledoval som ako Jim dospieva a skladá a modifikuje si svoje zariadenie. Zamestnal sa v malej miestnej opravovni televízorov, odkiaľ si nosil domov rôzne zariadenia a súčiastky. Dokonca si pamätám ako sa chválil rodine keď si postavil VOX zo starej hry (pinball) a nejakých častí, ktoré našiel v práci medzi odpadom.Ach, staré dobré časy. Keď zatvorím oči, stále to vidím – staré rádioamatérske vybavenie a brata, ktorý sa pokúša pracovať na CW. Pamätám sa na hlasy, čo vychádzali z reproduktora a ako som sa čudoval, prečo majú tieto hlasy určitý zvuk, ktorý počujete len v určitej fáze SSB signálu na nízskych pásmach. Nemohol som si pomôcť, len som myslel nato, aké to je skvelé.

No roky plynuli, môj brat sa oženil a odsťahoval. Jeho skromné začiatky v rádioamatérčine vystriedala skvelá kariéra v televíznom vysielaní. Teraz je inžinierom pre digitálnu televíziu. Môj záujem o rádiá za celé tie roky nepoklesol, ale bohužiaľ som bol veľmi tvrdohlavý aby som akceptoval myšlienku, že ak sa chcem stať rádioamatérom, musím sa učiť telegrafiu.

Táto averzia k CW ma priviedla k alterntívnemu štúdiu CB. Keď som sa dostal k CB, ľudia mali jednoducho volačky, všetko bolo dobre organizované. Nebol to zlý koníček. Iste, boli to určité obmedzenia, ale za rok som stretol veľmi veľa milých ľudí a dnes sú niektorí mojimi priateľmi už viac ako 20 rokov. Skoro všetci sú už dnes rádioamatéri.

Veci sa začali postupne meniť. Hlupáci, ktori len zavadzali na pásmach sa vytrácajú. Už to nie je taká zábava vysielať a byť donútený bojovať s kreténmi z rôznych kútov sveta aby som sa mohol porozprávať so svojimi priateľmi. Ale život ide ďalej. Ja som sa odsťahoval na Floridu. Stále som mal záujem o rádiá. Stále som bol zavesený na CB ale už ma začali poriadne otravovať tie hlúpe kecy.

Až raz jeden deň, len krátko potom čo som sa rozhodol znechutený zahodiť moje zariadenie do smetí, som natrafil počas vysielania na jedného človeka – rádioamatéra. Nebudem spomínať jeho meno, keďže rešpektujem jeho súkromie. Rádioamatérom bol už dlhý čas a robil všetko čo robia rádioamatéri aby sa spriatelil s ľuďmi na pásme. Donútil ma k tomu, aby som si zaobstaral licenciu. Bol skrátka neúprosný! Neprešiel jediný deň aby na mňa netlačil aby som študoval CW na získanie licencie. Dokonca začal vyťukávať morzeovku keď sme spolu telefonovali. Spočiatku som sa samozrejme nato zlostil. Ale po takmer 25 rokoch na CB som bol pripravený na zmenu. Asi moju lásku k rádioamatérčine zatieňoval brak s ktorým som sa musel zaoberať keď som sa chcel porozprávať s priateľmi. No aj tak je na CB veľa milých ľudí, s ktorými sa dá porozprávať. Občas mi to pripomínalo veľkú zoo. Totálna anarchia, človek s najlepším zosilňovačom vyhráva.

Nakoniec, CB je limitované a netrvá to dlho preskúmať všetko čo ponúka. Ja som len nenávidel tú myšlienku učiť sa tú hlúpu telegrafiu. Môj záujem o rádiá bol veľký, ako vždy, tak som nakoniec podstúpil ten boj. Môžem čestne prelásiť, že vďaka vytrvalosti môjho priateľa, som nikdy nemal väčšiu radosť z tohoto hobby. Nemôžem mu dosť poďakovať za všetko čo pre mňa urobil. Asi po mesiaci študovania som podstúpil test, no neúspešne. Samozrejme že som bol veľmi sklamaný, ale stále som bol rozhodnutý urobiť to. Môj priateľ mi naďalej pomáhal a učil ma. Dostal som technickú licenciu a vyskúšal 2-metrové pásmo. Mám veľmi rád 2m, a vychutnával som si pohodu a ľahkosť vysielania. Je tu úžasné lokálne pásmo. To isté som mohol robiť na CB, ale samozrejme nie s takou pohodou.

Môj priateľ ma upozorňoval aby som sa nechytil do pasce a nezostal visieť na VHF/UHF. Po zložení skúšok som sa dostal na 10m- pásmo, ale stále to nebolo to, čo som chcel. Nakoniec som urobil všeobecnú teoretickú skúšku aj morzeovku. Bol som veľmi šťastný. Nedá sa opísať ten pocit keď si skúšajúci podával ten kúsok papiera a povedal, že som uspel. Až potom som začal experimentovať na skutočných pásmach. Rrozhodnutý ísť ešte krôčik ďalej, som začal študovať na licenciu vyššej úrovne. Po niekoľkých neúspechoch sa mi to podarilo.

Môj priateľ bol na mňa veľmi hrdý. Ďalej som sa už vďaka mojej lenivosti nedostal. Ale nakoniec môžem vysielať na HF, aj CW som prestal nenávidieť. Som úplne fascinovaný nižšími pásmami. Je predsa len niečo na zvukoch, ktoré počujem v noci na 75-metrovom signály. Možno je to záblesk mojej minulosti. Vysielanie na HF je pre mňa rovnako vzrušujúce ako keď som sledoval a počúval svojho brata v 60. rokoch.

Môj priateľ už bohužiaľ nie je medzi nami a veľmi mi chýba. Ochorel na rakovinu a zomrel skôr ako som mal možnosť zachytiť ho na HF. Ale nikdy nezabudnem na úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári keď som mu ukázal moju licenciu, čo minimálne potvrdilo, že jeho učenie nebolo zbytočné. Prečo je rádioamatérčina skvelá? Pretože okrem toho, že môžete stretnúť veľa zaujimavých ľudí, môžete tiež nájsť doživotných priateľov. Rádioamatéri môžu trochu prinútiť svojich priateľov aby zložili skúšku ak zdieľajú rovnakú lásku k spoločnému hobby. Veľa ľudí sa na to dá ak im ukážeme, že učiť sa CW nie je take hrozné! A určite vám zato raz budú vďační.

Keby môj priteľ nebol taký vytrvalý, pravdepodobne by som všetko zavesil navždy na klinec. Odkedy mám licenciu na 95, stretol som veľa zaujímavých ľudí. Niektorí sú… no nechcem sa hrubo vyjadrovať…, ale ostatní sú veľmi milí a dobrí priatelia. Ako v živote sú dobré aj zlé chvíle, tak sú aj dobrí aj zlí ľudia čo vysielajú, samozrejme tí dobrí prevažujú. Preto si myslím že rádioamatérčina je pekné hobby. Dá vám možnosť vyskúšať pásma, kde nie sú idioti, pri ktorých potrebujete slovník aby ste im porozumeli! Môžte stretnúť doktorov, právnikov, inžinierov, pilotov, zabávačov a ľudí s rôznymi inými profesiami.

Áno, to všetko poskytuje aj internet. A ja milujem počítače, ale jedno je isté, počítač vám nikdy nenahradí rádio. Ja považujem počítač za obohatenie rádia, nie za jeho náhradu. Nijaký počítač vám nedá zvuk otvoreného pásma a signálov prichádzajúcich zo všetkych kútov sveta. Ako táto maličká elektrická vlna prejde tisíce míľ vzduchom a objaví sa vo vašom reproduktore? Je to proste super!

A potom sú tu stretnutia rádioamatérov. Áno, viem, už to nie je to čo bývalo kedysi. Moderný svet rýchlo a nenávratne mení tvár tejto našej záľuby. Ale stale môžte okúsiť kamarátske stretnutia a podeliť sa o zaujímavé a humorné príbehy. Naneštastie, tieto stretnutia rádioamatérov prerástli na blšie trhy, kde sa predáva všetko možné, len nie rádioamatéske veci. Ale to je život…

Napriek všetkým nárekom a slzám, s ktorými sa tu na internete (aj cq.sk) stretávam, musíme si zapametať, že aj keď sa vo všetkom nezhodneme, je tu jedna podstatná vec ktorá je nám všetkým spoločná, a to je naša láska k rádiám! To je naše spoločné puto. A preto je rádioamatérčina skvelá!

73 Rich

Translated by YL of MW3SDO, corrected and revised by MW3SDO.

Pridaj komentár