Anténa G3SRO

Od Mira OM3CKU som dostal mailika s príspevkom, ktorý nám dodal pre tento portál. Srdečne mu ďakujem a s radosťou uverejňujem:

Cieľom tohto príspevku nie je popisovať žiadnu zázračnú anténu. Chcem sa iba podeliť o skúsenosti s anténou ktorú som postavil a odskúšal. Predtým som používal Half sloper z W3DZZ. Hlavnou príčinou používania polovičnej antény bola rozloha pozemku. Plnorozmerová W3DZZ alebo G5RV by sa zmestila iba do uhlopriečky pozemku a napriek veľkému pochopeniu XYZ pre moju „pošahanosť“ nebola ochotná dať súhlas na postavenie stožiara do prostriedku pozemku a tým zničiť jej výhľad z okna. Ďalšou nevýhodou je blízkosť elektrifikovanej železničnej trate Bratislava – Trnava.Koniec antény na hranici pozemku je iba 13 m od najbližšej koľaje, čo vyvolávalo veľké indukované napätie, až do 100V, čo dokázalo rozsvietiť tlejivku ktorej druhý koniec som držal v ruke. Pri príjme sa objavoval silný praskot ktorý bol veľmi nepríjemný. Preto som uvažoval o nejakej slučkovej anténe, ideálne bez potreby používania prispôsobovacieho anténneho členu. Voľba padla na anténu G3SRO ktorú som našiel na fotokópii z časopisu RadCom, žiaľ, neviem číslo ani ročník. Elektricky je anténa znázornená na obrázku. Praktická realizácia je veľmi jednoduchá. Balun umiestnime na stožiari, prípadne pri jeho päte. Živý vývod spojíme s anténnym vodičom ktorý natiahneme v nám vyhovujúcej výške a vo vyhovujúcom smere. Ak je stožiar vodivý, je vhodné aby balun bol na vrchole stožiara a uzemnený vývod balunu spojíme so stožiarom. Druhý koniec anténneho vodiča upevníme zasa na vyhovujúcom mieste, alebo ho tam iba zalomíme a ťaháme ďalej smerom k zemi. Vo výške cca 1 meter na d zemou upevníme zaťažovací rezistor. Tento má jeden koniec spojený s anténnym vodičom a druhý s uzemnením. V prípade, že aj tento stožiar je vodivý, zemniaci koniec rezistoru spojíme s týmto na vrchole. Zaťažovací rezistor by mal zniesť cca 30 % výkonu ktorý používame. Kedže takýto rezistor v bezindukčnom prevedení ťažko zoženieme, je vhodné ho zložiť z viacerých kusov. Ja som použil 16 kusov rezistorov 1k8/ 2W (MLT 2) tak, že vždy dva sú spojené v sérii, aby vytvorili hodnotu 3k6 a osem takýchto dvojíc je zapojených paralelne. Stredy dvojíc som nakoniec ešte vzájomne pospájal, aby som znížil indukčnosť. Výsledná hodnota takéhoto zapojenia je 450 Ohm, ktorá je vhodná pre výkon TX-u až do 300 W a to napriek tomu, že spočítaný výkon je iba 32 W. Pokusmi bolo totiž zistené, že v bežnej prevádzke CW a SSB znášajú tieto rezistory až trojnásobné preťaženie. V prípade, že preferujete prevádzky pri ktorých je na kľúči položená tehla, napr. RTTY, môžete používať výkon do 150 W bez poškodenia rezistorov.

Moja realizácia antény je takáto: balun na priehradovom stožiari vysokom 8 m. Tento je pra zabezpečenie dobrého uzemnenia premostený od vrcholu po pätu koaxom RG58 v ktorom je stredný vodič spojený na oboch koncoch s opletením. Môj stožiar je totiž nitovaný a mal ďaleko od dobrej vodivosti pre vf signály. Anténny vodič má dĺžku 19 m a na konci zaťažovacieho rezistoru je ukotvený na múre vo výške 2,2 m. Uzemnenie rezistora je v súčasnosti kolíkom s priemerom 8 mm a dĺžkou 0,5 m. Pripravujem uzemnenie pomocou zemniacej tyče 1,5 m, ktorú doplním aj vodorovnými radiálmi zakopanými v zemi, čo určite ešte zlepší PSW. Ako sa takáto anténa správa. PSW som meral pomocou MFJ 269. V rozsahu 1,7 až 35 MHz neprekročilo PSW hodnotu 2 s výnimkou 26,3 až 27,2 MHz kde bolo PSW do 2,5. V amatérskych pásmach boli hodnoty okolo 1,4 až 1,7. Ako veľmi dobré sa ukázalo potlačenie priemyslového rušenia z elektrickej trakcie. Kým na pôvodnú anténu ukazoval S-meter S 6 až 7, po pripojení antény G3SRO kleslo rušenie na S 3, čo predstavuje minimálne 18 dB, alebo 1/8 pôvodného.

Záver. Neočakávajte od tejto antény zázraky, tie sa dnes nedejú už ani na Vianoce. „Ziskom“ sa rovná približne šikmému paprsku, alebo ako sme zvyknutí hovoriť v amatérskej praxi Half sloperu. Má však obrovskú výhodu v tom, že nepotrebuje prispôsobovací člen a zároveň je menej náchylná na pôsobenie statickej elektriny. Tým je obzvlášť vhodná pre „poľné“ podmienky a tam kde nemôžeme inštalovať plnorozmerovú anténu. Ak nemôžete niektorý koniec uzemniť, je možné použiť protiváhu, alebo prepojiť uzemňované konce ľubovolným vodičom. Takéto riešenie je vhodné aj v prípade, že v mieste inštalácie je riziko vzniku potenciálneho rozdielu vplyvom veľkého zemného odporu (kamenistá alebo suchá pôda). Želám všetkým ktorí sa nechajú inšpirovať veľa úspechov.

Miro OM3CKU

Pridaj komentár