Každý november prináša milovníkom nočnej oblohy jeden z najznámejších meteorických rojov roka – Leonidy. Tento rok je roj aktívny od 6. do 30. novembra 2026 a jeho maximum pripadá na noc zo 17. na 18. novembra. Medzinárodná meteorická organizácia (IMO) určila pravidelné maximum na 17. novembra o 23.45 h svetového času, čo u nás zodpovedá 18. novembru o 0.45 h SEČ.
Leonidy však nie sú len zábavou pre astronómov. Pre rádioamatérov na VKV pásmach je to každoročná príležitosť vyskúšať meteor scatter a nadviazať spojenia na stovky kilometrov vďaka krátkym ionizovaným stopám meteorov.
V článku sa dočítate
Koľko meteorov môžeme čakať?
Podľa kalendára IMO na rok 2026 dosahuje zenitová hodinová frekvencia (ZHR) približne 15 meteorov za hodinu. Alternatívny model ruského astronóma Michaila Maslova uvádza vrchol už 17. novembra o 16.00 h svetového času, teda cez deň, s rovnakou frekvenciou. Zmysel preto má sledovať obe noci, zo 16. na 17. aj zo 17. na 18. novembra.
ZHR je štandardizovaná hodnota pre radiant v zenite a dokonale tmavú oblohu s hviezdami do 6,5 magnitúdy. V praxi teda uvidíte menej. Pod tmavou vidieckou oblohou sa dá rátať zhruba s polovicou, teda asi 10 meteormi za hodinu. Z mesta zachytíte len niekoľko najjasnejších.
Dobrou správou je Mesiac. Prvá štvrť nastane 17. novembra o 12.48 h SEČ a v čase maxima bude Mesiac osvetlený asi na 55 %. Zapadne však ešte pred polnocou, v Bratislave okolo 23.25 h a v Košiciach okolo 23.05 h SEČ. Druhá polovica noci tak bude bez mesačného svitu.
Kedy je najlepší čas?
Radiant roja leží v súhvezdí Lev, v útvare zvanom Kosák nad jasnou hviezdou Regulus. Na Slovensku vychádza okolo 23. hodiny a k ránu stúpa vysoko nad juhovýchodný obzor. V čase maxima je v Bratislave asi 20° nad obzorom, o 2.00 h okolo 34° a o 4.00 h už viac ako 50°. Astronomická noc končí 18. novembra okolo 5.15 h SEČ. Najproduktívnejšie okno trvá zhruba od 1.00 h do 5.00 h.
Pozor na jeden praktický detail: noc maxima pripadá na noc z utorka na stredu a 17. november už nie je dňom pracovného pokoja.
Video: Čo je meteorický roj?
Kométa 55P/Tempel-Tuttle a rýchlosť 71 km/s
Pôvodcom Leonid je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle, ktorá obehne Slnko raz za približne 33 rokov. Nesie mená astronómov Wilhelma Tempela a Horacea Tuttlea, ktorí ju v 19. storočí objavili nezávisle od seba. Zem každý rok v polovici novembra prechádza prúdom prachu, ktorý kométa zanecháva na svojej dráhe, a stretáva sa s ním takmer čelne.
Preto patria Leonidy medzi najrýchlejšie meteorické roje. Častice vstupujú do atmosféry rýchlosťou približne 71 km/s. Meteory sú krátke, ostré, často biele až modrobiele a časť z nich zanecháva stopy viditeľné niekoľko sekúnd. Populačný index r = 2,5 podľa IMO znamená, že roj obsahuje pomerne veľa jasnejších meteorov.
Leonidy sú známe aj historickými meteorickými búrkami. V noci z 12. na 13. novembra 1833 zaplavili oblohu nad Severnou Amerikou desaťtisíce meteorov za hodinu. Táto udalosť sa považuje za začiatok modernej meteorickej astronómie. Odhady sa líšia: astro.sk uvádza okolo 35 000 meteorov za hodinu, ESA viac ako 100 000. Výrazné búrky priniesli aj roky 1966, 1999 a 2001. Pre rok 2026 sa búrka neočakáva. Kométa prejde perihéliom až 20. mája 2031 a modely pre tento rok ukazujú len okrajové stretnutia s riedkymi prachovými vláknami.
Kalendár IMO spomína jedno takéto stretnutie aj pre strednú Európu. Pripadá na 19. novembra približne medzi 4.30 h a 4.50 h SEČ, keď je radiant vysoko nad obzorom. Výraznejší výbuch aktivity však modely nepredpovedajú.
Video: Leonidy 2025
Ako vyzerali minuloročné Leonidy, ukazuje záznam AI4QT z noci zo 17. na 18. novembra 2025.
Leonidy na VKV: meteor scatter
Pri vstupe meteoroidov do atmosféry vznikajú krátkodobé ionizované stopy. Od nich sa odráža VKV signál, čo umožňuje meteor scatter (MS) spojenia na vzdialenosti stoviek až tisícov kilometrov. Táto forma šírenia sa stala obľúbenou najmä vďaka programu WSJT od Joea Taylora a dnes sa najčastejšie používa mód MSK144.
Väčšinou sa pracuje s pomocou počítača, lepšie vybavené stanice však zvládnu MS spojenia aj v CW a SSB.
Kam za tmavou oblohou?
Na pozorovanie nepotrebujete ďalekohľad ani teleskop, ich zorné pole je príliš malé. Stačí tmavé miesto mimo mestského osvetlenia s voľným výhľadom na východ a juhovýchod. Najlepšie podmienky ponúkajú parky tmavej oblohy:
- Poloniny na severovýchode, vyhlásené v roku 2010, s Astronomickým observatóriom na Kolonickom sedle,
- Veľká Fatra pri Kráľovej studni vo výške vyše 1 300 m n. m., často nad vrstvou novembrovej inverznej hmly,
- Muránska planina, vyhlásená 3. mája 2024.
Mimo parkov poslúži akékoľvek miesto vzdialené aspoň 20 až 30 km od väčšieho mesta, bez priamych svetiel. Najlepšie je pozorovať v ľahu, s pohľadom asi 40° až 50° od radiantu, pretože meteory sa objavujú na celej oblohe. Očiam doprajte 20 až 30 minút na privyknutie tme a namiesto bieleho svetla mobilu použite červené svetlo alebo nočný režim.
Teplé oblečenie a predpoveď počasia
Novembrové noci sú dlhé a chladné a na horách klesá teplota často pod bod mrazu. Vezmite si vrstvené oblečenie, čiapku, rukavice, karimatku a spacák. Pri dlhom ležaní bez pohybu hrozí podchladenie, preto nezabudnite ani na teplý nápoj v termoske.
Najväčšou neznámou je počasie. November prináša nízku oblačnosť a hmly v kotlinách. Pri teplotnej inverzii je však na hrebeňoch často jasno, takže vyššie položené miesta majú výhodu. Pred výjazdom si overte krátkodobú predpoveď SHMÚ a satelitné snímky oblačnosti.
Ak noc maxima nevyjde, nevešajte hlavu. Roj je aktívny až do 30. novembra a v decembri nás čakajú Geminidy. Prajeme vám jasnú oblohu, veľa padajúcich hviezd a množstvo úspešných meteor scatter spojení!