Orionidy sú spolu s Eta Aquaridami jedným z dvoch rojov spojených s Halleyho kométou. Prach, ktorý kométa zanechala pozdĺž dráhy, vstupuje do zemskej atmosféry rýchlosťou približne 66 km/s. Pre vizuálneho pozorovateľa je to astronomický zážitok, pre rádioamatéra pracujúceho meteor scatter (MS) zdroj ionizovaných stôp vo výške okolo 100 km, od ktorých sa dajú odraziť signály na 50, 144 a 432 MHz.
V článku sa dočítate
Obdobie aktivity a maximum v roku 2026

Roj je aktívny od 2. októbra do 7. novembra. Podľa viacerých zdrojov pripadá maximum v roku 2026 na noc z 21. na 22. októbra. Aktivita je pozvoľná a trvá dlhšie než mesiac, preto má zmysel pozorovať aj niekoľko nocí pred maximom a po ňom.
V niektorých rokoch môže frekvencia dosiahnuť 50 až 70 meteorov za hodinu, no pre rok 2026 s tým nepočítajte. Uvedená hodnota 10 až 20 za hodinu je horná hranica pre tmavú oblohu; v okolí miest bude zjavne nižšia.
Radiant a vizuálne pozorovanie
Radiant leží v Oriónovi asi 10° od Betelgeuse, severným smerom. Orión sa na jesennej oblohe dostáva vysoko v druhej polovici noci. Odporúča sa pozorovať medzi polnocou a svitaním, zhruba medzi 1. a 5. hodinou ráno.
Mesiac po prvej štvrti ruší slabé meteory, pretože ide o rastúci Mesiac, ktorý zapadá v skorých ranných hodinách. Najlepšia je preto časť noci po jeho západe, pred svitaním.
Na pozorovanie nepotrebujete ďalekohľad ani špeciálne vybavenie. Zvoľte miesto s minimálnym svetelným znečistením a voľným výhľadom, ľahnite si a sledujte celú oblohu, nie len Orión. Meteory blízko radiantu majú kratšie stopy. Zrak sa adaptuje na tmu asi 30 minút.
Meteor scatter: prečo to funguje
Meteor vstupujúci do atmosféry ionizuje stopu vo vrstve E vo výške približne 100 km. Môže byť dlhá desiatky kilometrov. Väčšina odrazov patrí k typu underdense: krátke, ostré a rýchlo zanikajúce echá z meteorov voľným okom neviditeľných. Menej časté overdense odrazy môžu trvať desiatky sekúnd, ale pochádzajú z meteorov, ktoré už vidno voľným okom. Vyšší výkon pomáha: zdvojnásobenie (+3 dB) predĺži underdense echo asi 1,4-krát a overdense približne 4-krát.
Pre rádioamatéra z toho plynie praktický záver o pásmach. MS funguje lepšie na nižších frekvenciách, pretože s rastúcou frekvenciou klesá sila signálu aj trvanie echa.
Dosah a geometria

Praktický dosah MS je až 2350 km, najdlhšie a najsilnejšie odrazy však prichádzajú pri vzdialenosti okolo 1000 km. Optimálna vzdialenosť partnerov je 1000 až 1600 km, pričom šance na QSO pri 1000 km sú k šanciam pri 2200 km v pomere 5 : 1. Najväčší počet použiteľných echo dáva geometria, v ktorej je radiant vo výške 45° a v azimute 90° na trasu medzi stanicami. Radiant priamo nad trasou alebo na nej dáva málo použiteľných odrazov. Najviac odrazov od sporadických meteorov prinášajú „hot points“, eliptické oblasti blízko priamej spojnice. Pri vzdialenosti 1000 km je ideálny posun asi 13° na jednu alebo druhú stranu.
Pre Orionidy sú uvedené najlepšie časy (UT) podľa smeru trasy: JZ–SV 00 až 02 UT, V–Z 02 až 06 UT a JV–SZ 06 až 08 UT. Je to úplne praktická pomôcka: ak hľadáte partnera na západe, plánujte si prevádzku na 02 až 06 UT. Využiť môžete aj Meteor Scatter Planner US8AR.
Módy a postup prvého QSO

Pôvodné vysokorýchlostné CW (HSCW) nahradil v programe WSJT mód FSK441 a následne MSK144 s transceiverom v SSB. Pozor na čas: hodiny musia byť nastavené na UTC, inak vysielate do susednej periódy a rušíte. Odporúča sa synchronizácia na ±0,01 s.
Dnes sa zvyčajne používa MSK144 vo WSJT-X. Podľa HamSCI má periódu 15 s a správu s dĺžkou 73 ms, ktorá sa opakuje počas celej periódy. Meteor sa prejaví ako rýchly hrot v okne Fast Graph a dekódovanie zvyčajne nasleduje okamžite. HamSCI odporúča tieto nastavenia: Mode MSK144, Decode DEEP, Tx F Tol 200 Hz, Rx 1500 Hz, T/R 15 s, vypnutý AGC prijímača, hladinu šumu v audio metri 30 až 40 dB a široký USB filter okolo 3000 Hz. Presnosť frekvencie musí byť lepšia ako 200 Hz. Pri slabej aktivite môže jedno QSO trvať pol hodiny a viac.
Čo ovplyvňuje počet použiteľných odrazov
Rojový tok nie je jediný zdroj odrazov. Sporadické meteory dosahujú maximum okolo 6. hodiny miestneho času a najlepším ročným obdobím je jeseň, zatiaľ čo jarné popoludnia sú najhoršie. Orionidy preto padajú do obdobia, keď sporadický prínos rastie. Rojové maximá majú pritom oproti sporadickým odrazom výhodu predvídateľnosti, takže si prevádzku môžete plánovať dopredu s partnerom.

Dosah odrazov znižuje aj polárna žiara. Môže pri maxime znížiť signál na trase 1200 km približne o 87 % na 50 MHz, o 83 % na 70 MHz a o 40 % na 144 MHz. Pri nezvyčajne slabej aktivite stojí za to skontrolovať geomagnetickú situáciu skôr, než začnete hľadať chybu v anténnej sústave. Naopak, krátke head echá s Dopplerovým posunom 12 až 76 kHz a typickým trvaním okolo 100 ms vznikajú pri meteoroch s veľmi nízkym sklonom dráhy k atmosfére a vyššie frekvencie ich odrážajú častejšie.
V čase maxima rojov môžu byť meteor scatter frekvencie veľmi preplnené. HamSCI preto odporúča, aby susedné stanice na tom istom pásme používali rovnaké párne a nepárne časové sloty, inak sa navzájom rušia. Ak je na pásme len bzučanie v celom prijímacom slote, ide podľa HamSCI zvyčajne o vzdialenú stanicu cez troposférické šírenie alebo E-Skip, alebo o lokálnu stanicu v nesprávnom slote, nie o meteor.
Vybavenie a zlaďovanie s partnerom

Udáva sa ako minimum pre QSO približne 4-prvková yagi anténa a 20 W. Počas sporadickej aktivity odporúča aspoň 100 W a 9-prvková yagi. HamSCI uvádza, že smerové antény so 100 až 500 W sú vhodné, no môže fungovať aj dipól so 100 W. PA nepreťažujte, pretože FSK441 sa z hľadiska výkonu správa ako FM.
Dohodu na spojenie robte cez DX cluster a chat ON4KST. Pre prvé pokusy sa odporúča skúsiť Perseidy v auguste, medzi vhodné roje sa však radia aj Leonidy v novembri.
