Satelit UO-14

V súčasnosti asi najprístupnejší satelit pre rádioamatérov. Na QSO postačí v núdzi dvojpásmová ” FM ručka” a vonkajšia anténa. Optimálne zariadenie by pozostávalo z dvoch tranceivrov: na 2m s výkonom 25W, na 70 cm ľubovolný TCVR (stačí RX) a dvojica antén (napríklad aj design XE1MEX popísaný nedávno). S takýmto vybavením nie je problém pracovať s celou Európou.

UO-14 bol vynesený raketoplánom Ariane z Korou vo Francúzkej Guayane 22.januára 1990. Na palube sa nachádza satelitný transpondér s uplinkom na 145,975 MHz a downlinkom na 435,070 MHz. Výhoda FM v satelitnej prevádzke je, že môžeme z veľkej miery ignorovať Dopplerov posun frekvencie – naladíme na 2m uplink frekvenciu a môžeme vysielať. Na 70 cm je Doppler už väčší, vhodné je ladiť okolo downlink frekvencie, aby bol príjem čo najlepší, pričom nemusíme počúvať svoj signál na uplinku.

Vďaka sponzorom (University of Surrey, ARIANESPACE, VITA, AMSAT, RACAL, RAE, MITSUBISHI, SSTL) sa podarilo za cenu 350 GBP zrealizovať satelit s rozmermi 345x345x600 mm a váhou je 45 kg. Raketoplánom bol vynesený na obežnú dráhu synchrónnu so Slnkom 780 km nad povrch Zeme s inklináciou 98°.
Na palube je: akumulátorový modul, prijímač, vysielač, napájací systém, modul diaľkového ovládania, telemetrický systém, palubný počítač (1802), RAM disk, komunikačný experiment PACSAT-u (80C186), kozmický experiment s časticami, polohovací, riadiaci a bezpečnostný systém. UO-14 má dipólovú anténu na 2 m a štvoricu tyčových antén na 70 cm, stabilizačnú tyč, dva trojosové magnetre a štyri GaAs solárne panely, ktoré pokrývajú vonkajší povrch satelitu.

Logo SSTL Primárnou časťou UO-14 bol digitálny transpondér typu store and forward, ktorý mohli využiť stovky portablových pozemských staníc. Tento spôsob sa používa najmä v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami, kde iný spôsob komunikácie nie je funkčný. Dva platené projekty sú zamerané na monitorovanie radiácie satelitu na nízkej obežnej dráhe (LEO), meranie kozmických častíc a celkovej radiácie. Napájanie zaobstarávajú vysokoúčinné GaAs solárne články v spolupráci s NiCd akumulátormi.

Po poruche tohto systému sa využíva dnes len rádioamatérsky transpondér. Ten pracuje 24 hodín denne. Pri každom oblete je tam rušno, preto sa komunikácia obmedzuje len na výmenu najnutnejších informácií – značiek, reportov a lokátorov. Platí pravidlo, že ak dve stanice robia QSO, ostatní nevysielajú – ináč by spôsobovali QRM. Ak Vás satelitná komunikácia zaujíma, najlepší spôsob ako si ju vyskúšať sa volá UO-14.

Pridaj komentár