Jednoduchý vlnomer

Zistenie rezonančnej frekvencie oscilátora nie je problémom – čítačom, pomocným prijímačom alebo vlnomerom. Vlnomerom síce nedosiahneme takú presnosť ako inými spôsobmi, poskytuje nám ale nezanedbateľnú výhodu pri nastavovaní ocilátorov a vysielačov. To všetko pri maximálnej jednoduchosti zapojenia.

Vlnomer sa skladá z ladeného obvodu a zosilňovača s indikátorom. Ak priblížime cievku vlnomera k cievke oscilátora, časť energie sa nám naindukuje do ladeného obvodu Lx-Cx. Maximálne napätie sa naindukuje v prípade, že rezonančná frekvencia tohto obvodu bude zhodná s rezonančnou frekvenciou oscilátora.

Naindukované napätie je usmerňované diódou D a filtrované kondenzátorom C1. Potenciometrom P1 určujeme citlivosť vlnomera. Tranzistor T je zapojený v mostíku s rezistormi R2, R3 a R4. Potenciometrom P2 mostík vyvažujeme. V diagonále mostíka je zapojený citlivý merací prístroj – odporúčam ručičkový mikroampérmeter cca.200uA. Je možné použiť aj digitálny merací prístroj, nájdenie maxima je ale trošku obtiažnejšie. Napájacie napätie je 5V (nie je ale záväzné).

Rozsah frekvencií závisia od parametrov ladeného obvodu Lx-Cx. Pre rozsah KV odporúčam použiť ladiaci kondenzátor s maximálnou kapacitou cca. 100 – 200pF a niekoľko výmenných cievok. Pre VKV je samozrejme maximálna kapacita menšia, zhruba do 30pF.

Hotový vlnomer je nutné ešte ociachovať. Na to sa nám bude hodiť presný VF generátor, s výhodou je možné využiť aj odblokovaný transceiver. Cievky je potrebné vinúť precízne na kvalitné kostričky bez jadra, po navinutí vhodným spôsobom fixovať.

Zoznam súčiastok:

R1 M5
R2 2,2k
R3 1,2k
R4 4,7k
P1 470k/N
P2 10k/N
C1 2,2nF
Cx viď.text
Lx viď.text
D VF germániová/schottkyho dióda
T NPN KC…, BC…
M 200uA

Pridaj komentár